Túto cestu som si začala uvedomovať deň pred pôrodom našej druhej dcéry. Prechádzala som sa mestom a dýchanie mi robilo problém.

Bruško mi pri chôdzi zavadzalo a cítila som, ako mi každý krok ide ťažko. V celej tejto námahe sa mi stalo čosi dovtedy na tele nepoznané. Od pupka nahor mnou prešla elektrina. Veľmi príjemná elektrizujúca vlna bola ukončená v srdci.

Síce krátka vlna, no veľmi intenzívna. Najprv som si pomyslela, že porodím na ulici, potom sa otvorila otázka, čo sa mi deje v brušku? Pýtala som sa mojej babici, či jej tehuľky rodičky spomínali niečo podobné.

Bola som zvedavá, či je to dôsledok tehotenstva, či sa ten stav dá zažiť aj bez bábätka v brušku. Nikto to ešte pred ňou nespomínal. Časom sa mi dostali do pozornosti knihy Kurandera a hadí žena, kde autor popisuje ako je žena mostom k láske. Ako spojenie muža a ženy môže viesť k napojeniu na prúd životnej energie.

Premostilo ma to k môjmu fyzickému zážitku. Neskôr nato som sa jednej noci prebudila zo sna s pocitom príjemného kŕču v srdci. Opäť si vypýtalo pozornosť a znova som mala len otázku, čo sa to deje? Odpoveď prišla v deň mojich menín.

Prekvapila ma blízka priateľka, spriaznená duša, prišla mi napliesť copíky, zahrali sme si na bubon a pri záverečnom objatí som to rozpoznala. Ten prúd energie medzi dvoma srdcami. Pozerali sme si do očí a naše oči žiarili. Dívali sa na seba dve žiarivé bytosti. Teraz viem, že som si porodila spriaznenú dušičku ako aj viem, kedy vnímam cez srdce.