Rád by som napísal komentár k pojmom legálne, legitímne a morálne, vysvetlil ich a poukázal na rozdiel, ktorý medzi nimi je. Ten rozdiel je zásadný a práve preto som sa rozhodol, že sa k nim vyjadrím.

Som presvedčený, že veľká skupina ľudí pozná význam slova „legálny“ a „morálny“. Už asi menej ľudí bude poznať význam slova „legitímny“.

Čo je to „legálne“.

Je to v podstate to, čo sa nachádza v zbierke zákona. Tu by som rád pripomenul články Ústavy aj keď práve v týchto časoch sa to javí ako zbytočné.

Ústava hovorí, že každý občan štátu môže konať čokoľvek, čo mu zákon priamo nezakazuje a môže odmietnuť konať všetko, čo mu zákon priamo neukladá. Rozdiel medzi občanom a verejnou mocou je v tom, že orgány verejnej správy môžu konať iba a len to, čo im zákon priamo umožňuje.

Zákon. Nie vyhlášky ani vládne uznesenia. A to ani tie vyhlášky, ktoré sú spísané na základe jedného zákona, ale odporujú zákonu inému. Príklad z dneška. Ak vyhláška umožňuje na základe zákona nahliadnuť policajtovi do zdravotného záznamu je to v priamom rozpore so zákonom, ktorý taxatívne vymenováva ľudí, ktorí majú právo do zdravotného záznamu nahliadať. Policajti ani SBS-kári a ani čašníci v tom zozname nie sú. Vyhláška na základe jedného zákona je v rozpore s iným zákonom.

Teda legálne, či nelegálne je to, čo zákon buď povoľuje, ukladá, alebo zakazuje. Zákon, ktorý prijíma Národná Rada Slovenskej republiky na základe demokratických princípov a podpisuje prezident republiky. Zákon, pre to, aby bol platný, musí vyjsť v Zbierke zákonov. Kým schválený a prezidentom podpísaný zákon nevyjde v zbierke, nie je právne účinný.

Čo je to „legitímne“.

Legitímne nezávisí na štátnych zákonoch. Je to právo každého jedinca robiť neagresívne to, čo uzná za vhodné a právo jedinca odmietnuť konať to, čo sám za vhodné nepokladá. Vychádza to z teórie Slobody. Často krát sa stretneme s rozporom medzi legálnym a legitímnym. Je to pochopiteľné, keďže štát sa čím ďalej tým viac stará do našich súkromných záležitostí s cieľom prevziať absolútnu kontrolu nad jedincom. O to v boji o moc ide. Zbaviť ľudí zodpovednosti za svoj život, spraviť ich závislými na systéme, zobrať im z ruky možnosti obrany (zákon obmedzujúci držbu zbraní) a sociopati majú cestu otvorenú. Viac o tom však písať nebudem, mám o tom niekoľko rozpráv na svojej autorskej podstránke a zrovna toľko článkov na blogu.

Čo je to morálne.

Ako som písal vyššie, legálne je to, čo je napísané v zákone a legitímne to, čo spĺňa pravidlá Slobody. Ani jedno nie je závislé na Vašom subjektívnom hodnotovom rebríčku. A tu prichádza na scénu „morálka“, ktorú ma každý jedinec jedinečnú. Aby som bol korektný, je pravdepodobné, že na prvých priečkach bude mať morálku rovnakú viacero ľudí. Čím však pôjdeme nižšie na rebríčku tým sa budú hodnoty viac líšiť.

Povedzme, že vraždu odsudzuje 99%  spoločnosti, lúpež tiež, ale už krádež môžu vnímať ľudia rôzne. Napríklad budú obhajovať krádež v prípade, že človek bol hladný a ukradol potraviny, teda na absolútnom odsúdení sa už zhodne menej ľudí. Ak budeme na rebríčku postupovať nižšie a nižšie bude aj percento ľudí, ktorí sa zhodnú na danom stupienku menší. Pre niekoho je morálne odsúdeniahodnejšie odmietnuť pomôcť niekomu v núdzi pre niekoho ohroziť blízkych ľudí. Subjektívna morálka, tak isto ako všetky subjektívne rebríčky, sa nedá hodnotiť. To som už vysvetlil vo svojom článku „Subjektívna teória hodnôt“.

Aký majú ale tieto pojmy vzájomný vzťah.

Niečo môže byť legálne, zároveň nelegitímne, ale morálne. Tieto pojmy môžu byť vo vzájomnom rozpore aj súhlase vo všetkých možných variantoch.

Asi bude lepšie to vysvetliť na príkladoch.

Vražda je nelegálna, ale môže byť legitímna a zároveň nemorálna. Žena je neustále týraná mužom. Už niekoľkokrát bola na polícii, ale tam sa svojho práva nedomohla a tak sa raz v noci rozhodne že muža zabije.

Nelegálne: Zákon neumožňuje vziať si ho do vlastných rúk. Legitímne: Obrana voči agresii je právo každej Slobodnej bytosti, Nemorálne: Kresťan povie, že človek nemá právo zabíjať.

Alebo

Nelegálne: Znásilnenie. Nelegitímne: Človek nemá právo ubližovať iným ľuďom. Morálne: Pretože niektoré systémy nepokladajú ženu za rovnocennú mužovi. (nezabúdajte, že morálka je subjektívna)

Alebo (včera som zachytil, že sa začína obchod s potvrdeniami o očkovaní, pričom lekár potvrdenie vydá, ale nezaočkuje, čo je trestný čin falšovania zdravotnej dokumentácie-tým zákon priznáva potvrdeniu o očkovaní status „zdravotnej dokumentácie“, čím ju posúva pod platnosť určitých zákonov)

Nelegálne: Je to porušenie zákona. Legitímne: Pokiaľ je človek obmedzovaný má právo sa obmedzeniu brániť akýmkoľvek spôsobom. Nemorálne (pre mňa): Pretože by som sa nevedel pozrieť do očí ľuďom, ktorí túto možnosť nemajú a ja by som ju mal.

Ak niečo posudzujem, posudzujem to na základe svojho morálneho nastavenia a pokiaľ je to v súlade s mojou morálkou súhlasím s daným činom a schvaľujem ho a pokiaľ je proti, nesúhlasím s ním a neschvaľujem ho, čo ale neznamená, že nemôže byť legitímny aj keď je nelegálny.

Ešte jeden príklad.

Sused týra psa. Je to nelegálne, lebo zákon to zakazuje. Musím ale uznať, že je to legitímne, pretože teória Slobody sa k zvieraťu stavia ako k veci, s ktorou majiteľ môže robiť čo chce. Je to ale podľa mňa nemorálne, teda s tým nesúhlasím, neschvaľujem tento čin a suseda požiadam, aby prestal a ak odmietne, potrestám ho ostrakizácou. Môj nesúhlasný postoj však nemení nič na tom, že jeho čin je plne legitímny.

A ešte jeden.

Na chodníku leží človek, ktorý potrebuje pomoc. Vy ho vidíte, ale nepomôžete mu. Tento nečin je nelegálny, legitímny a či je morálny závisí iba a len na hodnotení ľudí, ktorí sú svedkami vašej reakcie. Nech je ich reakcia akokoľvek nesúhlasná a neschvaľujú váš čin, nemení to nič na veci, že váš nečin je plne legitímny.

Súhlas s nejakým činom/nečinom vyjadrujete vtedy, keď je daný čin, alebo nečin v súlade s Vašou morálkou. To, či je ten čin/nečin legitímny, alebo legálny, nehrá úlohu.

Takže, či vyjadríte, že daný čin je legálny/nelegálny, alebo legitímny/nelegitímny, nemá nič spoločné s tým, či ho schvaľujete, alebo s ním súhlasíte.