Vzťahy, tak krehké a drahocenné. Tento svet je nimi zosnovaný. V podstate je práve o nich. Poznáme ich v rôznych kvalitách, podobách a v rôznych vrstvách. Tak ako je jedinečný každý z nás, tak je jedinečný i každý jeden vzťah. Nuž a ako nám dá chvíľami riadne zabrať tá naša jedinečnosť, tak nám dá zabrať i každý vzťah, ktorý zažívame. No s istotou tvrdím, že mne osobne to stojí za to! Milujem vzťahy a pozorovať toto vzájomné medziľudské pôsobenie. Preto si ma v ostatnej dobe pritiahla nádherná a vzácna kvalita vzťahu, ktorou je priateľstvo. Vždy som si uvedomovala jeho potrebu a dôležitosť. Od mala a od mlada som chcela byť s každým, s malým i s veľkým kamoška. Rozdávať svoju spoločnosť, darčeky a venovať svoj čas, to mi je blízke. Miestami, až - až. Tému hraníc však teraz rozoberať nebudem.

Nuž späť k priateľstvu. Ako som tak v živote vnímala potrebu priateľstva, tak som na to, o čom vlastne je, chvíľami pozabúdala. Snaha byť perfektná, vyhovieť a dosiahnuť tú naj štáciu, mi v istých úrovniach skazila aj pohľad na spravodlivé vnímanie priateľstva. Tak som si povedala: „Stoj! Vráť sa k priateľstvu.“ Začala som si teda viac všímať, o čom priateľstvo je. Čo je jeho podstatou a ako viem byť ja priateľská. Tak naozaj. Nie iba zo slušnosti. Nie s prázdnym: „Ako sa máš?“ Dať si pokojne čas a možno byť radšej ticho a načúvať sebe i druhým. Pýtať sa, ako sa máš a čo nové, vtedy, ak to viem vypočuť a prijať. Prijať, že to môže byť tak alebo onak. Bez posudku. Zároveň, ak aj posudok príde, venovať mu len toľko pozornosti, aby som i jeho prijala a rozpoznala, čo mi prináša. Rozhodla som sa teda byť znova „len“ priateľka. Byť priateľka s maminkou, so sestrou, s rodinou, s kamarátkami a s kamarátmi, so známymi i menej známymi. Mohla by som sa na tému priateľstva rozpísať na viac strán. No dnes sa chcem vyjadriť v krátkosti. Napísať v podstate len toľko, že mám potrebu spoznávať kvalitu priateľstiev nanovo. Chcem spoznávať svojich priateľov naozaj. Zaujímať sa úprimne a súcitne o nich. O to, kým sú, čo radi robievajú, ako sa majú, čo ich teší, i čo ich trápi. Jednoducho byť prítomná a dať priestor pravej osoBytosti, ktorou moji blízki oplývajú. Bez nánosov, ktoré mi neraz skresľujú pravú tvár človeka. Mať tak možnosť zdieľať a stretnúť sa v pravdivosti, v prijatí, v prijateľstve. Začínam teda od seba. Začínam spoznávať nanovo i seba. Nech priateľstvo nás vedie v tvorivej spolupráci a vo vzájomnej podpore, v radosti z bytia.

Chvála Vám drahí priatelia, že ste!!!