Vstupenky Spájame sa pre deti
Kúpiť

Smrť je mojím remeslom* - 2. časť

Presunul som vás do doby keď si začali ľudia znova uvedomovať svoju zodpovednosť za svoje činy a konania. Nastupujú úžasní filozofi. K spomenutému Johnovi Lockovi sa pridružujú Carl Menger so svojou Subjektívnou teóriou hodnoty, Ludwig von Mises s rozpracovaním rakúskej ekonomickej školy, jeho nasledovník M.N.Rothbard s jeho slávnou vetou : Anarchia je vrcholným vyjadrením kapitalizmu a kapitalizmus je vrcholným vyjadrením anarchie.“

Prebúdzanie a sebauvedomenie jednotlivcov bolo ako búrka v dovtedy krásne a jasne usporiadanom svete. Poddanstvo, páni, sem tam nejaké nepokoje, potlačenie, pár palíc na dereši, pár popravených na výstrahu – pohodička.

Uvedomenie si sebavlastníctva bola ale troška iná káva. Táto epocha potrebovala iné prístupy.

Čo takto pár globálnych a ozaj ničivých konfliktov?

Pomysleli si dovtedajší neohrození vládcovia. Dobrý nápad, prikyvovali si navzájom a za 80 rokov 20. storočia takto zmietli zo sveta približne 300 miliónov ľudí.

Poučenie? Čím viac agresie voči ľuďom, tým boli odolnejší, tým viac súdržnejší a tým viac robustnejší.

Pokus znova ľudí vrhnúť do poddanstva tým, že ich preriedime a znížime odpor, zlyhal.

Teraz sa znova vráťte na začiatok prvej časti, ešte raz si prečítajte prvý odsek a dovoľte mi chvíľu sa zahrať na vládcu-narcistického sociopata, človeka bez emócií, alebo skôr človeka, ktorý určitú skupinu ľudí považuje za zver, ktorá bola stvorená pre jeho úžitok.

Vidím, že násilné vyvražďovanie neprinieslo vytúžený cieľ. Odporné semienka uvedomenia si, ktoré v tých podradných indivíduách zasiali filozofi osvietenstva mi spôsobili šok. Svet sa začína hýbať iným smerom, akým som si predstavoval. Začína dominovať myšlienkový smer „kapitalizmus“ a životná úroveň tejto zgerby sa dvíha priam astronomickou rýchlosťou. Tieto podradné živočíchy zbadali ohromné výhody dobrovoľnej interakcie. Zistili, že je oveľa efektívnejšie spolupracovať, ako sa nenávidieť a zabíjať medzi sebou. To ale prinieslo ohromné bohatstvo. Ľudia, krajiny, bohatnú priam geometrickým radom a čím ďalej tým viac vidia, že bez neobmedzeného vládcu si poradia lepšie ako s ním.

Na zasiahnutie tvrdo a razantne už je neskoro, navyše dva predchádzajúce pokusy zlyhali. Čo teda?

„Pridaj sa a rozvráť ich zvnútra. Sprofanuj myšlienku, ktorá ich môže vyviesť z poddanstva.“ Šepká hlas.

Od polovice 20. storočia sme svedkami najrýchlejšieho ekonomického rastu, najväčšieho rastu bohatstva v dejinách. Rast bohatstva nerozlišoval, či patríte alebo nepatríte do vyvolenej skupiny. Zrazu bohatli všetci. Rôznym tempom, to áno, ale všetci.

Netreba písať nič viac, stačí sa poobzerať okolo seba. Kým poslov s depešami využívalo ľudstvo po stovky generácií, posledné dve sú svedkami revolúcie.

Výsledok uvoľnenej dobrovoľnej interakcie ľudí na trhu prinieslo ohromné ovocie.

Ja, ktorý teraz hrám sociopata, sa k nim teda pridám. Budem to podporovať, ale zároveň využívať akékoľvek klopýtnutie trhu na zavedenie „dobrej regulácie“. Noční jastraby okrádajú ľudí na taxi službách? Zregulujem ju.

Medzi peniazmi sa objavujú aj falošné? Zregulujem ich. Je na trhu nejaká negatívna externalita? Zregulujem ju. Budem sledovať vývoj na trhu a akákoľvek udalosť, ktorá bude pre väčšinu ľudí znamenať zlyhanie, alebo si túto udalosť ako zlyhanie trhu vyložia, prídem ja, vládca a dobrou reguláciou túto nespravodlivosť napravím. Že to bude v momente, keď už aj tak trh zareagoval a túto chybu odstraňoval? No a? Ja ju odstránim ihneď a zároveň budem hrdina. (napr. koniec detskej práce, alebo maximálny počet pracovných hodín, alebo nárok na dovolenku atď... štátne regulácie prišli ako dôsledok už aj tak trhom upravovaných podmienok...)

Ku každej „dobrej regulácii“ pridám ešte zopár iných, ktoré si slobodný jedinec ani nevšimne a uberiem mu ďalšiu časť Slobody. Poznáme to ako „salámovú metódu“.

Ani sme sa nenazdali a žijeme v preregulovanom svete, vo zviazanom trhu, navyše zmierení s tým, že nejaká autorita tu musí byť, inak by nás tí zlí kapitalistu úplne zodrali z kože.

Áno, nemýlite sa. Tí istí kapitalisti, ktorí nám dali komunikačné prostriedky, ktorí nám skvalitnili život, ktorí nám priniesli tečúcu vodu až domov, ktorí nám dali chladničku, auto, práčku, sušičku, mobilné telefóny, počítače, výťahy, obchodné centrá, perá, papier, hodinky, sporáky, televízory, rádiá... Všetko, čo dnes držíme v rukách je výsledok snaženia ľudí dosiahnuť čo najvyšší zisk. Ktorý, čuduj sa svete, sa dá dosiahnuť iba tak, že kapitalista bude ponúkať služby a tovar, ktorý budú ľudia nakupovať a ktorý bude plniť ich preferencie a zvyšovať životnú úroveň. (Viac v tomto blogu.)

Ako ale ja, sociopat, dosiahnem, aby mi kapitalisti neurobili škrt cez rozpočet so svojou stupídnou dobrovoľnou interakciou ľudí na trhu? Zavolám ich do spolupáchateľstva. Tí, čo bohatnú tak, že bohatnú aj ľudia na trhu, sú pre mňa nevhodní a nebezpeční, tých musím obmedziť reguláciami. Ja potrebujem tých, čo bohatnú na úkor ostatných skrze moje regulácie.

(Rozdiel je vysvetlený v mojom blogu.)

Znamená to začiatok konca? Áno. Pochopili ste veľmi dobre.

Problém ale je, že trh je hrozne silný a má mohutnú zotrvačnosť. Robím všetko, čo je v mojich silách, ale Sloboda je ťažký súper. Vytiahnem teda do boja proti nej jednu z najstarších a najhroznejších zbraní, aké kedy ľudstvo poznalo.

STRACH.

Strach o svoje pohodlie skombinujem so strachom o svoje zdravie. V tomto momente sa mi hodí všetko. Ak trh dokázal plniť potreby jednotlivcov poskytovaním služieb a tovarov, na ktoré si ľudia zvykli a pokladajú ich za podmienku šťastného života, ja im toto plnenie násilím obmedzím a podmienim ich znova fungovanie.

Predtým však vyšlem do sveta správu o hroznom smrtiacom víruse, ktorý ohrozuje zdravie ľudí a dokážem ho skombinovať s vyššie spomenutým obmedzením spôsobom, ktorý hovorí:
„Ja vás neobmedzujem, ja neobmedzujem interakcie na trhu, to nie ja, to vírus. Ja som iba musel reagovať tak, aby ste prežili.“

Príčinu strachu o zdravie som uviedol ako dôvod obmedzenia trhu, čím som vyvolal ďalší strach zo straty pohodlia.

Laboratórne myši mám presne tam, kde som ich chcel mať. Smrť je mojim remeslom.

Ďalej moje osobné schopnosti vžiť sa do sociopata už nestačia. Ani len netuším aký je zámer. Či znížiť svetovú populáciu a hodiť to na vírus, či zlikvidovať Slobodu a trh a hodiť to na vírus, či spraviť z ľudí znova otrokov a hodiť to na vírus, či štvaním a označovaním iných ľudí za dôvod tohto marazmu vyvolať vzájomnú nenávisť, v ktorej sa dokážu povraždiť sami a nemusím míňať energiu.

Neviem. Jedno viem ale naisto. Vyvolajte v človeku pocit, že je ohrozený, potom pocit, že vy ho viete pred touto hrozbu ochrániť, že viete riešenie a bude prosiť, žobroniť na kolenách, aby ste mu založili reťaz.

V klietke, skrčený v kúte bude pokladať všetkých, ktorí by mu chceli reťaz zložiť a z klietky ho vyviesť za extrémne nebezpečných a vládcu bude prosiť aby ich eliminoval.

Budú vrieskať aby zavreli tú klietku, aby im neskladali reťaz, pretože oni nechcú zomrieť a tu, v kúte klietky, s krvavými otlakmi na krku od kovových ôk, chcú pod ochranou vládcu ďalej žiť.

Ako to v jednej zo svojich piesní spieva Karel Kryl: Ne. My nejsme na kolenou, my ryjem držkou v zemi.“

Iba Slobodní ľudia budú vedieť a vidieť, že to nie je život, ale prežívanie.

Podstatná priam zásadná otázka ktorá ma máta:

„Dovolia mocní aby sme žili, aj keď izolovaní a oddelene od ostatných, aby sme im nenarušovali ich predstavu o živote, alebo nás vyhladia?“

Najbližšie roky dajú odpoveď...

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj jeho prvú časť.

*-názov článku som si požičal z knihy Robert Merle – Smrť je mojim remeslom

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihláste sa na odber noviniek

Súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Tento web využíva súbory cookies. Prehliadaním webu súhlasíte s ich používaním.
© 2023 Vedomý život, s.r.o.