Nový online kurz my.flou - Návrat k telu
Pozrieť kurz

Štyri pôrody

V dnešnej dobe často používame slovo „ego“ a málokto sa zamyslí nad tým, ako si ego vykladá rozprávač, keď ho používa v tom alebo onom kontexte. Preto upozorňujem, že slovo „ego“ pre pisateľa tohto článku znamená len súbor vzorcov správania sa nadobudnutých výchovou alebo spoločenskými očakávaniami.

Na rozdiel od tohto pojmu, v článku bude použité slovo „osobnosť“ a pod týmto výrazom si pisateľ predstavuje súbor vlôh a prirodzených daností nadobudnutých priamo od stvoriteľa a zároveň  zušľachťovaním rodovej línie. Tieto danosti nepriamo predurčujú, čo všetko si daná osobnosť môže dovoliť rozvíjať, čo je pre ňu prirodzené a v čom sa uplatní najlepšie.

Aby naša osobnosť skutočne mohla byť osobnosťou, teda OSOBITÝM prejavom, je pre ňu nutné osamostatniť sa. Deje sa to tak, ako isto vieme, najprv na hmotnej úrovni pôrodom z matkinho tela a ostatné sme si zvykli nazvať výchova a dospievanie. Určite nemám v úmysle rozporovať doteraz nadobudnuté vedomosti, no ponúkam na ne iný pohľad. Skúsme sa na našu bytosť pozrieť skrze štyri úrovne, v ktorých sa prejavuje. Aby sa osobnosť plne rozvila, potrebuje sa vymedziť nielen vzhľadom na matku, či otca, ale aj vzhľadom na svoj rod a celé spoločenstvo, do ktorého sa zrodila. Celkovo aj s prvým pôrodom z matkinho tela sa jedná o štyri dejstvá.

Prvý pôrod

Poznáme to už notoricky. Dieťatko sa splodí v matkinom tele a po deviatich mesiacoch sa pýta na svet. Matka pochopiteľne robí všetko preto, aby to prebehlo čo najhladšie a najrýchlejšie a uvedomuje si, že nie je prirodzené, aby dieťa nepustila do tohto osamostatnenia.

Veľa rodičov však zabúda na druhý pôrod.

Ten nastáva približne v treťom až piatom roku života. Jedná sa o oddelenie z CITOVÉHO POĽA matky. Dovtedy je dieťa úplne napojené na citové prostredie svojej matky. Z toho logicky vyplýva aj malá vsuvka, že tak ako by mala ťarchavá žena a jej muž dbať o fyzické zdravie a správny prísun živín dieťatku, tak je aj po telesnom pôrode veľmi dôležité, aby matka s otcom dbali o citovú výživu MATKY a jej celkovú pohodu. Naozaj platí, že nálady dieťaťa sú jednoznačne zobrazením vnútorného stavu matky. Dieťa, pokiaľ sa nachádza v citovom poli matky, má osobnú zodpovednosť len za svoje telíčko, ktoré sa stihlo osamostatniť. Preto by malo vyjadrovať nevôľu len kvôli hmotným nedostatkom, či prebytkom v oblastiach ako sú vylučovanie, príjem obživy, spánok, telesná teplota a podobne. „Nevysvetliteľná“ nervozita pochádza vždy od matky. Osamostatňovanie prebieha prostredníctvom nadobúdania vlastných citových zážitkov, prvotných vzťahov s prostredím. Mamina svoje dieťa pomaly púšťa do vlastných objavných dobrodružstiev a dohliada len na prípadné ohrozenia zdravia alebo života. Dieťa sa musí samé „popáliť“, stretnúť sa s hranicami, ktoré neslobodno prekročiť, či pokúšať sa budovať vlastné. Práve otec v tomto veku prirodzene povzbudzuje k tomu, aby dieťa matku opustilo. Je pre dieťa prvotný partner a zároveň protivník. Otec prispieva k tomu, že dieťa si robí obraz o priestore a svojom postavení v ňom. Čo si môže dovoliť a čo už „bolí“? Prejsť pod ochranu otca pri dobrodružných výpravách za širším okolím je pre dieťa prvá skúška oddelenia od matky, kedy zrazu dôveruje niekomu so samostatným citovým prostredím a tak spoznáva možnosti budovania si vlastného citového poľa. Otcovia preto často viac „dovolia“ svojim ratolestiam, sú „benevolentnejší“ alebo dokonca viac riskujú. Je to všetko prirodzený vývoj veľmi dôležitý pre dozrievanie dieťaťa.

Matka sa už len prizerá, ako dieťa čím ďalej tým menej vyžaduje jej prítomnosť a dokonca sa snaží utekať čo najviac do iných činností, ktoré automaticky prinášajú vlastné vzťahy. Otec vyzývateľ umožní dieťaťu vlastnú lekciu a matka prijíma plačúcu ratolesť do hojivej náruče, kde si vylíže rany a vyplače bolesť. Pokiaľ zvládnu všetky začlenené strany aj tento druhý pôrod, dieťa začne nadväzovať vlastné vzťahy, vytvárať si vlastné hodnotenia a určuje si vlastné pravidlá, na ktorých si vzťahy buduje.

Tretí pôrod

vnímame v tej povestnej „puberte“. Je to vek okolo dvanásteho roku života, ale lepšie ho snáď opisuje pojem „telesná zrelosť“. Je to obdobie prvej ženskej obnovy (menštruácia) a prvého mužského výronu plodnosti (ejakulácia). V tomto čase sa dieťa snaží vymaniť z názorových vzorcov a stavia sa na „vlastnú hlavu“. Veľa z rodičov pri spomienke na toto obdobie svojich detí prevracia očami a zalamuje rukami a možno si aj pomyslí: „No to ale bolo ródeo!“ Treba si však uvedomiť, že sa jedná o veľmi prirodzenú snahu dieťaťa prevziať za svoje pôsobenie plnú zodpovednosť a to „ródeo“ robia často iba rodičia, ktorým sa to nepáči. Máloktorý otec alebo matka sa zmierujú s tým, že dievča po obnove je žena a chlapec po výrone je muž, s ktorými sa treba baviť plne rovnocenne. Je to o to ťažšie, že ani väčšinová spoločnosť sa s tým nezmieruje a dokonca legislatíva to priamo popiera. Je to vážna chyba. Ľuďom po obnove a výrone plodnosti bránime konať samým za seba.

Tretí pôrod je totiž pôrodom zo ZMYSELNEJ ÚROVNE RODIČOV.

Táto úroveň zodpovedá za rebríček hodnôt a zmysel života, pravidlá a návody na riešenia životných otázok, či hlavolamov. Čo nenaučíme svoje deti VLASTNÝM VZOROM do ich telesnej zrelosti, to im už potom prichádza IBA A VÝLUČNE cez vlastnú skúsenosť. Darmo radíme a darmo poučujeme. Je už neskoro. Môžeme im už len na mape označiť ich pôvodný domov, aby naň nezabudli a pripomenúť, že ak ich svet odvrhne, ešte stále je na svete miesto, kde ich ľúbia. Tu sa začína púť za konečným dozretím a cez osobné vzostupy a pády, úspechy a prehry, zisky i straty sa pomocou dospelého tela kalí v ohni života aj duša. Úsmevne musím spomenúť moje úprimné pobavenie, keď ma na terapii človek ešte „do tridsiadky“ žiada o radu v probléme, ktorý je tak typický práve pre tento vek. Rozchody s partnerom, nezhody s rodičmi, neschopnosť uplatniť sa v práci, či nájsť pre seba to pravé zamestnanie. Nie, nebojte sa, moje pobavenie nie je škodoradostné. Naopak veľmi povzbudivo na zverencov pôsobí, keď im pripomeniem, že sú vo veku, kedy majú nie že právo, ale azda povinnosť pokaziť, čo sa len dá. Pretože toto je doba kalenia ocele, tvorby hrdosti a upevňovania vlastnej hodnoty. Nemám pre nich žiaden zaručený návod, ale rady im odovzdávam spôsobom, ktorý začínam často vetou: “Ja som to vtedy riešil takto...“

štvrtom pôrode

už niet ani chýru ani slychu. Je to veľká škoda. Stala sa z neho akási „popoluška“, ktorú si nikto nechce všimnúť. Zároveň je to aj na škodu našej osobnosti, ktorá žije v zmätku, pretože spoločnosť ju presvedčila, že po osemnástom roku života by už mala vedieť „čo a ako“. Pôrod z DUŠEVNEJ ÚROVNE RODIČOV sa ťažko zaraďuje do odžitých rokov, no môžeme len zhruba odhadovať obdobie od tridsiateho piateho do štyridsiateho roku života. Možno práve preto veľa ľudí hovorí, že svoj skutočný život začali žiť až po štyridsiatke. Naozaj to tak môže byť. Do tohto obdobia by sme mali stihnúť vyskúšať všetky tie vzorce, ktoré nám rodičia zapísali v detstve a dospievaní. Mali by sme uplatniť všetky rady a návody, skúsiť dosiahnuť to, čo nám rodičia, či spoločnosť nastavili, aby sme vlastným zážitkom overili. S čím sa stotožňujeme a čo je nám cudzie? Čo má pre nás hodnotu a čo vlastne vôbec nepotrebujeme? Až keď naozaj poctivo overíme oprávnenosť výchovy, môžeme sa rozhodnúť, na čo nadviažeme, čo zmeníme a čo nenávratne prepustíme. Keď sa nám to podarí, povstávame ako zrelé osobnosti a s vďakou i úctou opúšťame hranice duševnej úrovne našich rodičov. Započneme vlastnú rodovú líniu. Môžeme aj trochu cynicky poznamenať, že v tomto veku by sme mali byť plne pripravení na rodičovu smrť.

Istý podiel členov rodu má pokračovať v nastolenom smere. Časť diela predkov nie je ešte dosť pevná a jeho nasledovníci prinášajú novú silu a rozšírenie vôle. Zlepšujú, zvyšujú, zväčšujú, či posilňujú dielo svojich rodičov.

Posledný pôrod však môže byť pre niektorých dramatickejší. Pokiaľ to stav rodu vyžaduje, je osobnosť vystavená doslova opusteniu rodu.  Táto vážna oddelenosť je predurčená LEN NIEKTORÝM osobnostiam. Tieto prinášajú nové výhonky rodového poznania. Začínajú nový smer, zakladajú nové dielo. Je to podobné ako pri raste bylín. Niektoré stromy majú štíhle a vysoké kmene bez váhania sa ťahajúce jedným smerom k nebesám. Iné sú prízemné s nespočetnými výhonkami a niektoré sa ťahajú po zemi a zapúšťajú nové a nové korene. Spočiatku čierna ovca rodiny sa stáva nositeľom priekopníckych myšlienok a spúšťou pre nepoznané udalosti. „Duševný pôrod“ je nesporne veľkou skúškou osobnej zrelosti. Nuž, drahí priatelia, ktoré pôrody vás ešte čakajú? Ste na ne pripravení? Nezaspali ste náhodou? Je na čase sa pohnúť a zrodiť sa do celistvej bytosti, aby sme využili všetok potenciál, ktorý nám bol daný do vienka. Neverme húseniciam, ktorým tak chutí žrať, že sa nechcú zakukliť. Neverme kukliam , ktorým je tak pohodlne a teplúčko, že im ani nenapadne vystrkovať hlavu. Hľadajme motýle, ktoré sa nebáli rozvinúť krídla a rozletieť sa do neznáma na vlastné nebezpečie. Tých nasledujme aj za cenu vlastného života, pretože len o ten ŽIVOT tu v skutočnosti naozaj ide.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

rozvazne vztahy leri svec

Vzťahy novej doby, kde je miesto pre slobodného človeka.

Zisti viac o náuke, ako a ktoré vzťahy ti pomôže zvládať, ako sa stať študentom a spoznaj svojich sprievodcov štúdiom. 
Chcem sa prihlásiť

Prihláste sa na odber noviniek

Súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Tento web využíva súbory cookies. Prehliadaním webu súhlasíte s ich používaním.
© 2021 Univerzita Vedomého Života, n.o.
cross