Nový online kurz my.flou - Návrat k telu
Pozrieť kurz

Zlatá stredná cesta

Keď vysvetľujem, alebo lepšie povedané obhajujem myšlienkový smer Anarcho-kapitalizmu, alebo Voľného (Slobodného) trhu v diskusii s niekým, kto uznáva štátom regulovaný trh, tak väčšinou skončíme na čiastočnom akceptovaní môjho postoja.

Nie je to víťazstvo, popravde po ňom ani moc neprahnem, ale nie je to ani prehra.

Spoludiskutér zvyčajne popriznáva oblasti, v ktorých by štát mohol prestať regulovať a pôsobiť, ale rázne odmieta niektoré oblasti, kde je podľa neho štátny zásah nevyhnutný.

Oblasti, kde by súhlasil so Slobodným trhom sú väčšinou kultúra, šport, občas vzdelávanie, práca, či regionálny rozvoj. V niektorý oblastiach pripustia, že sú štátom preregulované, a že by sa hodilo trocha menej zásahov a obmedzení, napr. v oblasti hospodárstva, financií, či sociálneho systému.

Absolútne odmietajú Slobodný trh v prípade oblastí silových zložiek, súdnictva, či zdravotníctva.

A tak, po nejakej dobe diskusie sa to snaží môj diskusný partner uzavrieť vetou:
„Áno, v niečom by som si vedel predstaviť Slobodný trh, ale sú oblasti, v ktorých by to bolo nebezpečné a kde je štát ohľadom aj prírody aj systému síce menej efektívny ako trh, ale zároveň zabezpečuje dlhšiu udržateľnosť. Preto si myslím, že súčasné regulácie sú naozaj prehnané, ale zas bez štátu by to nešlo, preto asi bude najlepšia zlatá stredná cesta, tak ako vlastne vždy.“

To, že s celým výrokom nesúhlasím, nechám teraz bokom a zameriam sa iba na ten názor, že „Najlepšia je tak nejak Zlatá Stredná Cesta“.

Možno je stredná cesta naozaj niekedy lepšia. Väčšinou pri konfliktoch je lepšie ak sa dve strany dohodnú, ako by sa mali biť. Je lepšie, ak sa dvaja ľudia, ktorí sa rozhodnú spolu vychovávať svoje deti na začiatku dohodnú na nejakých kompromisoch, ako by sa mali rozísť. Teda pokiaľ sa kompromisy netýkajú životných hodnôt, ale ak si mám po varení utrieť plyňák v pohode sa dohodnem.

Zlatá Stredná cesta je dobrá aj pri dohadovaní obchodných vzťahov, či dohôd.

Avšak, v prípade štátu s touto teóriou zásadne nesúhlasím. Nie že by to nebolo v niektorých prípadoch lepšie, problém je v tom, že štát NEDOKÁŽE Zlatú Strednú Cestu udržať.

V tomto sa podľa mňa mýlia všetci minarchisti. (Minarchizmus-v skratke-je myšlienkový smer, ktorý uznáva úlohu štátu v oblasti silovej-polícia, armáda a v oblasti spravodlivosti-súdy; všetky ostatné oblasti ponechávajú Slobodnému trhu).

Niečo podobné hlásali aj klasickí liberáli, či konzervatívci.

Ale toto štát (v zmysle zvolení zástupcovia, ale aj priama demokracia) nedokáže udržať. Silové zložky sú totiž monopolná donucovacia MOC.

Dajte niekomu do ruky monopol na donucovanie a neexistuje mechanizmus, ktorý ho udrží v danej oblasti.

Nie som zaslepený. Nemyslím si, že regulácie politici prijímajú vždy iba preto, aby ľuďom ničili, či komplikovali ich životy.  Verím, že vo väčšine prípadov je to snaha urobiť svet lepším. Ak napríklad som vo vláde a vidím, ako sa ničí príroda pri výrobe nejakého produktu, tak v prípade, že mám v rukách monopolnú donucovaciu moc, tak som odvážny hľadať riešenia a nejakým spôsobom obmedziť toto ničenie a tým zasiahnuť do trhu.

Ak som svedkom, že fabriky používajú detskú prácu, tak mám tendenciu to zakázať.

Ak vidím, že niektoré deti nemajú na to, aby sa vzdelávali, tak mám tendenciu im pomôcť a iných ľudí prinútiť, aby sa im skladali na náklady za vzdelanie.

Ak vidím rastúci počet potratov, tak mám tendenciu zachrániť nenarodené deti a zakázať interrupcie.

Ak vidím chudákov narkomanov, ako ničia seba a okolie, tak mám tendenciu zakázať výrobu a predaj drog.

Bez ohľadu na to, či s niektorými bodmi súhlasíte, alebo nie, jednoznačne je vidieť, že vďaka monopolu na donucovacie násilie je zavedenie týchto opatrení jednoduché. To ale znamená, že štát zasiahol do trhu a nezostal pri silových zložkách a súdnictve (súhlas či nesúhlas s danými bodmi je striktne subjektívny: prosím, pozri tento článok).

Pritom moje presvedčenie je, že každá štátna regulácia, ktorá príde na trh bez toho, že ju aj tak trh už pomaly aplikuje*, najviac postihuje práve tie skupiny, ktoré mala chrániť. (príklad môže byť zákaz drog).

Zlatá Stredná Cesta? Prečo nie? V bežných súkromných vzťahoch, kde nikto nevlastní monopol na donucovacie násilie.

V štáte? Razantné a zásadné NIE! Pretože to tam nikdy neskončí.

Ako onehdy napísal Ludwig von Mises:
„Na svete môžu byť iba dva stabilné systémy. Socializmus s absolútne regulovaným trhom a zdanlivým pokojom, ktorý zabezpečujú silové zložky, kde nikto nič nevlastní a všetko je všetkých, alebo Slobodný trh. Všetky ostatné systémy budú časom konvergovať k jednému, alebo druhému.“

Kam sa približuje dnešná demokracia je snáď všetkým jasné. Slobodný trh a Sloboda to ale určite nie je.

* Príklad, kedy prišla regulácia až potom, čo ju aj tak trh začal aplikovať je „zákaz detskej práce“, alebo „zákaz otroctva“, príklad kedy prišla regulácia bez predchádzajúceho trhového riešenia sú napr. Elektrické autá.

Príklad, kedy aj bez štátnej regulácie vec funguje, pretože sa tak vyvinula na trhu sú napríklad rozmery bankomatových kariet.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prihláste sa na odber noviniek

Súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Tento web využíva súbory cookies. Prehliadaním webu súhlasíte s ich používaním.
© 2021 Univerzita Vedomého Života, n.o.