Transformácia, teda odpútanie sa od upadajúceho systému znamená pochopiť jeho nedostatky. Nedostatky našej upadajúcej kultúry vyplývajú z dvoch základných klamstiev, ktoré sme si opísali v článku „Koniec systému“.

Prvé klamstvo je pokrivenie pocitu bezpečia v snahe zväčšovania majetku.

Dobre. Už to teda máme. Čo však s tým ďalej? Zahoďme, prosím hneď tú prvú myšlienku, ktorá nám napadne v súvislosti s odpútavaním. NIE! Nemusíme sa ničoho vzdávať, ani bezcieľne rozdávať. Nemusíme sa desiť predstavy, že zarobíme ďalšie ťažké prachy. Skúsme sa len na chvíľu zamyslieť. Veľmi pozorne sa sústreďme na to, čo nám vlastne ozaj dáva pocit bezpečia. Pomenovávajme to bez spoločenských súvislostí, ako napríklad zamestnanie, spoločenské postavenie a podobne. Očistime to od všetkých prívlastkov a uniforiem a nechajme len holý pocit.

Bezpečie

Snáď to je teplo, sucho, čistota, oddych, sýtosť, komunita blízkych, mier, dôstojnosť, uznanie... V takýchto vodách lovme a hľadajme pomenovanie toho, čo pre nás naozaj môže byť definíciou toho nášho vlastného pocitu bezpečia. Vieme si takéto pocity privodiť vlastnou zásluhou alebo ich nachádzame u niekoho? Ak si sami vieme zabezpečiť vlastnými zručnosťami tieto pocity, bingo! Môžeme hneď pristúpiť k transformácii prvého klamstva. V prípade, ak pocit bezpečia cítime prostredníctvom vplyvu inej bytosti, rozmýšľajme, prečo nám táto bytosť naše bezpečie poskytuje. Vo vesmíre síce nie sú peniaze, ale tiež neexistuje nič zadarmo. Pokiaľ nám niekto poskytuje bezpečie, môžeme si byť istí, že je to výmena za niečo, čo mu poskytujeme na oplátku my. Čo to je? Aká naša zručnosť je hodna bezpečia, ktoré zaň dostávame?

Pre oba prípady je teda nutné, aby sme pochopili vlastné kvality.

Každá bytosť je osožná pre celok. Našou úlohou je nájsť jej správne miesto a činnosť, pre ktorú bola stvorená.

To platí v prvom rade pre nás samotných. Musíme sa dopátrať našej skutočnej hodnoty.

Pri tomto hľadaní pochopíme, kým sme a kde je naše pravé miesto. Konečne odhalíme tú božskú bytosť, ktorá dokonale zapadá do celku stvoreného vesmíru. SME OSOŽNÍ!!! Sme potrební a dôležití. Je to veľká zodpovednosť nemrhať danými kvalitami, ktoré nám boli dané pri zrodení a využívať ich pre osoh všetkých. Nebojme sa rozdávať. Vesmír je prostredie s prísnou kontrolu položiek „má dať – dal“. Pokiaľ odhalíme pravú podstatu svojich kvalít, rozvíjajme ich k dokonalosti a poskytujme ich všetkým, ktorým vládzeme. Čo iného si myslíme, že za túto činnosť dostaneme, ak nie POCIT BEZPEČIA? Prosím? Ešte niečo? Máte pravdu, ale pst! Tomu sa budem venovať o chvíľu.

Definujme si, čo pre nás bezpečie znamená

Objavme vlastné kvality, ktoré nám tieto pocity privádzajú. Nie je dôležité, či si vieme sami priamo zabezpečiť tieto pocity alebo sme cenní pre niekoho natoľko, že nám on tie pocity poskytuje.

Rozvíjajme svoje kvality a ponúkajme ich službu všetkým, ktorí to potrebujú a pre ktorých sami stačíme.

Konkrétne?

Ak ste bohatý človek s kopou prachov, vytvorte rodinu s veľa  šťastnými deťmi vlastnými, či cudzími. Máte ešte viac? Hľadajte ľudí s novými myšlienkami, ktoré môžu obohatiť svet aj vás duchovne, mentálne, emočne alebo fyzicky a dajte im to, čo potrebujú.

Ak ste človek v domácnosti hospodársky závislý na partnerovi a zvládate domácnosť so zvláštnou zručnosťou, vytvorte partnerovi a deťom zázemie a útočisko s bohatým výberom duchovného, mentálneho, emočného aj fyzického rastu. Nemáte dosť? Pomáhajte svojou prácou a podporou iným rodinám alebo zariadeniam pre opustené deti.

Chcete viac príkladov? Napíšte si ich sami!

Transformácia druhého klamstva, teda pokrivenia pocitu šťastia do fyzickej rozkoše.

Je o to ťažšia, že je spútaná azda najsilnejšou väzbou, ktoré sa veľmi ťažko trhá. Pocit šťastia sa tiež definuje veľmi ťažko. Čo to vlastne je? Fyzická rozkoš je veľmi blízko, ako aj samotný sex. Každá aj keď slabomyseľná reklama tiež chápe istú súvislosť s pravou podstatou šťastia. Preto sa vyobrazenia šťastných ľudí vytvárajú v skupinách, v kruhu najbližších alebo mileneckých objatiach. Viem, že jestvuje veľa foriem na pomenovanie šťastia, no všetky končia pri jednom slove. Láska.

Transformácia druhého klamstva v pokrivení pocitu šťastia do fyzickej rozkoše je prežívanie lásky. Lásky bez prívlastkov. Máme vo zvyku rozdeľovať lásku na mileneckú, otcovskú, materinskú, priateľskú a kadejakú inú. Omyl. Láska sa rozdeliť nedá. Láska je iba jedna. Ľudia, ktorí sa milujú a majú spolu sex sa milujú rovnako, ako otec so synom alebo matka s dcérou. Tí ktorí sa milujú, vyhľadávajú svoju blízkosť. Radi sa vzájomne dotýkajú. Páčia sa navzájom. Chápu sa a podporujú. Tí ktorí sa milujú, chcú spolu tvoriť, budovať a plánovať spoločné aktivity. Dôverujú si. Preto sa snažia využívať svoje rôzne zručnosti a kvality a hľadajú pre ne spoločné uplatnenie.

Sex nie je podmienkou lásky.

Je jej vedľajším a nie nutným produktom. Prežívať prietok božskej energie priamo skrz fyzické telá môžu však milujúce bytosti bez rozdielu pohlavia, príbuzenských vzťahov alebo veku. Keď objímam syna, moju ženu, inú ženu, otca, brata alebo priateľa, moje pocity sú rovnaké. Objať ľudskú bytosť a precítiť ponorenie sa do pokojného splynutia s blízkym je precítiť všetky aspekty lásky postupne a hneď na to naraz. Každým spoločným nádychom v náručí prejdete ako na surfe vnemy brata/sestry, milenca/milenky, otca/matky, syna/dcéry, priateľa/priateľky. Precítite rozkoš aj telesnú úľavu. To je láska. Myslíte, že skutočná rozkoš sa bez sexu nedá prežiť? Hm. Skúsili ste niekedy robiť niečo pre druhého? Len z lásky, nečakajúc nijakú odmenu.

„Pokiaľ odhalíme pravú podstatu svojich kvalít, rozvíjajme ich k dokonalosti a poskytujme ich všetkým, ktorým vládzeme. Čo iného si myslíme, že za túto činnosť dostaneme, ak nie POCIT BEZPEČIA? Prosím? Ešte niečo? Máte pravdu“ – je to rozkoš z tvorby a uspokojovanie svojho ega dôstojným poznaním vlastného osohu.