Dnes rozprava na aktuálne témy. Ako sa popasuje, alebo skôr ako sa napasuje Teória subjektívnych hodnôt na pandémiu, sčítanie ľudu, či očkovanie?

Ak stihnem načnem aj tému, ktorá bola avizovaná, či je toto, čo tu dnes máme, iba dôsledkom slobodných rozhodnutí ľudí na slobodnom trhu.

Dnes dokončím to, čo som minulý utorok nestihol.

Jeden typ Veľkého resetu, situáciu okolo Stonehage (pripomeniem) a ďalší príklad v súvislosti s neprijatím Teórie subjektívnej hodnoty.

Musí existovať na trhu nejaká služba, ktorú by si ľudia neplatili dobrovoľne a teda je nutné náklady súvisiace s jej poskytovaním vyberať násilím? A na základe čoho sa taká služba vyberá? A čo čierni pasažieri a čierni pasažieri z donútenia?

Prečo je chlieb lacnejší ako zlato a prečo je lacnejší ako zlato vzduch, keď bez vzduchu neprežijeme ani dve minúty?

Ako vypočítať najvyššiu a najnižšiu cenu?

Ako cechy negatívne vplývali na spotrebiteľský trh.

Prečo nevysvetľovala nákladová teória hodnôt to, čo sa na trhu dialo?

Tri typy veľkého resetu.

Dnes bude rozprava trošku rozháraná. Pozriem sa na špekulantov a lakomcov tak, ako som to sľúbil minulý utorok. Pousmejem sa nad premiérovým vítaním vakcíny na letisku bez chleba a soli, poviem ako by "povolenia" liečiv riešil slobodný trh. Mrknem očkom na populárne heslo Ministerstva zdravotníctva „Vakcína je sloboda“ a predstavím, čo s priateľmi robíme pre propagáciu mojich dvoch kníh 16€ a 72 schodov. A, samozrejme, vyzvem Vás na pomoc.

Môže vzniknúť komunita na Slobodnom trhu, založená na Slobode rozhodovania? Ako je to vlastne s efektivitou? Môže byť efektívna aj komunita, kde nie je povinné spolupodieľať sa na investíciách do spoločného majetku? Čo je to vlastne efektivita? (Zas sa totiž budeme motať okolo Subjektívnej teórie hodnôt – koľkýkrát už? 😉)

Budem hovoriť aj o vyjadrení Matky Terezy, ktorého som sa dotkol na podnet v rozprave minulý utorok: „Chudoba nie je preto, že by sme nevedeli nakŕmiť chudobných, ale preto, že nevieme nasýtiť bohatých.“

A spolu si prejdeme aj jeden z mnohých „hoaxov“ o Veľkom resete.

Minulý týždeň som po skončení rozpravy dostal zaujímavú otázku, či si nemyslím, že na Slobodnom trhu budú vznikať kasty. Výborná otázka a dnes a jej budem venovať.

Okrem toho si povieme niečo o anarchii, nulových a nenulových súčtoch a zopakujem princíp tzv. autistickej výmeny v súvislosti so "ziskuchtivých altruistom".

A ako bonus, na podnet Zuzky Slovákovej, čo je to "vyššie dobro".

„Štát je inštitúcia, ktorej dávame do rúk právo na donucovanie. Tak sme sa dohodli. Toto donucovanie je treba, aby mal kto vynútiť dohody na báze demokracie na tých, ktorí sa týmito dohodami nechcú riadiť. Aby ale toto nebolo zneužité, demokratické štáty prijali rad zákonov, ktoré majú slúžiť ako obrana voči svojvôli predstaviteľov štátu. Avšak, efektívne fungovanie spoločnosti nemôže byť dosiahnuté bez inštitútu násilia, ktoré umožňuje aplikáciu demokratických dohôd a zákonov aj na účastníkoch spoločnosti, ktorí sa danými zákonmi riadiť nechcú.“

Uff... Naozaj to inak nejde? Vo svojich rozpravách som hovoril, ako by toto všetko mohol riešiť Slobodný trh, poďme sa na to ale teraz pozrieť z pohľadu „obyčajného člena spoločnosti“, povedzme aj malej komunity. 

A ako vždy, budem klásť otázky.

Minulý týždeň v utorok som v rozprave ukončil sériu o teórii slobodného trhu, voluntarizme. Prešiel som pojmy, vysvetlil som ako ich vníma teória Slobodného trhu, aké má pravidlá, aké má zásady.

Knihou 16€ som sa snažil ukázať, v akom svete žijeme a ako nám môžu naše vzorce a štátna indoktrinácia kriviť pohľad na prirodzené práva. Ako sme uverili, že ak ich nevieme dosiahnuť sami, že poverením niekoho, komu dáme do ruky monopolné násilie, ich dosiahneme ľahšie. Tí, čo chcú vidieť, však vidia opak. Čím ďalej, tým menej sú nám prirodzené práva dostupné.

Dokončil som ďalšiu knihu - 72 schodov, ktorá románovým spôsobom predstavuje jednu z možných ciest, ako inak sa k svojmu životu postaviť.

Tak ako ďalej? Na akých základoch a akým spôsobom? Pokúsim sa to načrtnúť v tejto rozprave.

Zákon zakazujúci drogy, či herne. Zákon čo zákaze požívať alkohol za volantom, daňové zákony, zákon o povinnom výživnom, povinná školská dochádzka. Sú zákony dobré alebo zlé? Alebo ako ktoré? V rozprave sa na to pozriem podrobnejšie.

Chcel by som sa čo najúprimnejšie poďakovať všetkým, ktorí reagovali na statusy, ktoré som umiestňoval od stredy minulého týždňa na FB. Možno ste si niektorí kládli otázku, čo to má, dočerta, znamenať? Asi to bolo aj dosť otravné... Ospravedlňujem sa. Snažil som sa nájsť nesúvisiace témy, aj keď sa mi to nie vždy darilo. Kľúčom statusov však neboli odpovede na ne, kľúčom bola jedna otázka.

„Prečo?“ Na všetky otázky sa dá odpovedať. Každé „prečo?“ má svoje „preto“. Na to, prečo sa nedá deliť nulou (resp. tento pokus prináša nezmyselné výsledky, ako napr. 0=1) je matematický dôkaz možno na 10 riadkov https://www.martinus.sk/?uItem=676339

Kačica má duté kosti a mastné perie a Canberra je hlavné mesto Austrálie, ktoré vzniklo dohodou, skoro na polceste medzi dvoma metropolami Melbourne a Sydney (aby sa ani jedno neurazilo? Ktovie?). A prečo majú sloni veľké uši? https://www.martinus.sk/?uItem=15720

Otázkou je, či sme sa na to niekedy pýtali, a či sme sa niekedy pýtali na otázku v dnešnom statuse... Alebo chodia ľudia k voľbám iba preto, že sa to má? (Ako sa nazýva človek, ktorý robí stále to isté, pričom očakáva iný výsledok?)

Minulý utorok sme si hovorili, veľmi zjednodušene a v skratke, ako krízy vznikajú. Čo je ich príčinou a čoho sú dôsledkom.

Dnes si povieme, ako ich liečiť a či to vôbec treba. A čo sa udeje, ak ich lieči štát. Ak sa snažia liečiť krízy ľudia, ktorí ich sami (vo veľkej miere) spôsobili a dokonca tým istým liekom, ktorý zakaždým zlyhá a chorobu prehlbuje. A napriek tomu ho neustále podávajú. Čo sa deje v kríze počas kapitalistického pekla a čo počas liečby dobrotivým štátom.

A dotknem sa aj súčasnej krízy...

Prečo vznikajú krízy, čoho sú dôsledkom? Sú potrebnou súčasťou trhu, alebo zmiznú, keď zasiahne regulátor?

Čo je to “kapitalistické peklo”? Čo sa deje a čo sa udeje, keď zasahuje štát. Konečne sa k tejto téme dostávam.

Čo teda už vieme o teórii Slobodného trhu? Dnes si dáme také krátke stručné zhrnutie rozpráv prvého bloku, kde som sa zameral na definovanie a význam pojmov, s ktorými sa stretávame v ekonomicko-spoločenskom systéme Slobodného trhu.

Expresne prejdem osem rozpráv, pokiaľ budem príliš stručný, odkážem na jednotlivé rozpravy umiestnené na YT. Ich vyhľadávanie je jednoduché, treba zadať „X.-Slobodný trh..“ pričom X je číslo rozpravy, ktorú vždy uvediem, pokiaľ Vás budem odkazovať.

Čo viac napísať? Možno to, že pri rozprave o právach zvierat je priam nutné, aby som povedal aj niečo o sebe. O svojej dileme, ktorá spôsobila, (síce krátkodobé, ale predsa) moje zaváhanie o efektivite Slobodného trhu, a kde som skoro podľahol klamu presvedčenia, že moje hodnoty je nutné aplikovať aj na ostatných...

Pozývam Vás na rozpravu, tentoraz na objednávku: Ako by Slobodný trh riešil Zločiny, a to najmä obchod s „bielym mäsom“ a detskú pornografiu.

Slobodný trh nie je ideálnym priestorom, je však priestorom, ktorý dokáže najefektívnejšie problémy riešiť. A vie najefektívnejšie alokovať zdroje a to vrátane boja proti zločinu. Znova sa obtriem o poisťovne a súdnictvo na slobodnom trhu, ktoré budú kľúčové pre riešenie tohto problému.

Dá sa TO však vôbec vyriešiť? Hm, to by sme museli vedieť ovládať ľudské túžby... A KTO je to dieťa? Ako ho Slobodný trh definuje? 

Pozývam Vás na rozpravu o takých malých nezbedníkoch. Najčastejšie sa títo nezbedníci objavujú vo vyhranených, ba priam až konfliktných diskusiách. A čím vyhranenejšia diskusia, či debata, tým sú títo nezbedníci aktívnejší. Idú za víťazstvom hlava-nehlava, snažiac sa oponenta pretromfnúť, spraviť z neho nevedomca, hlupáka, alebo ho dotlačia do emočnej pasce, s použitím logických ekvilibristík či irelevantných záverov. Ich cieľom je zmiasť oponenta, vyvolať v ňom pochybnosti a v nepozornom jedincovi až uznanie názoru, s ktorým pred malou chvíľou zásadne nesúhlasil, takým spôsobom, že je priam šokovaný tým, na čo prikývol.

Kto sú títo nezbedníci? Argumentačné klamy, chyby, manipulácie, či klamné analógie. Navyše ani sám diskutér, ktorý tieto techniky použije, si nemusí byť vedomý toho, že ich použil. Väčšinou sa totiž zdajú logické a jasné.  A niekedy sú použité podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Aj v tom sa skrýva ich popularita.

Pozývam Vás na rozpravu o Pojmoch. Žeby to bolo zbytočné? Že veď predsa každý vie, čo znamená ten-ktorý pojem? Napriek tomu, že „každý vie“, čo ktorý pojem použitý v rozhovore znamená, je práve nezhoda, či rôzne vnímanie Pojmov najčastejšou príčinou nedorozumení v diskusiách. Prečo a pre koho je dôležité zmätenie pojmov a k čomu slúži? Vysvetlím na pár príkladoch.

Na "stole" je oveľa závažnejšia téma a ja jej dnes budem venovať krátku rozpravu.

Je to niečo cez 30 rokov, a to nám poniektorým stačilo. Zatiaľ je to iba dokument, ktorý zadáva úlohy na vypracovanie zákona, tzv. Legislatívny proces, no nemusí prejsť veľa času a bude tu zákon hotový na schválenie do parlamentu (možno jar roku 2021). Prevediem Vás ním.

V súvislosti s pokusmi v EU inštitúciách o tzv. "backdoor" v šifrovanej komunikácii "end to end" ide o Najväčší Zásah do slobody jedinca v novodobej histórii. V podstate je to jej likvidácia. (kde sa hrabe povinné očkovanie?😉). Som presvedčený, že stojí za to, aby sme tomu venovali svoj čas.

Začína sa pripravovať nové ministerstvo, do ktorého pôsobnosti bude spadať určovanie, čo pravda je a čo nie. George Orwell sa konečne možno dočká svojho Ministerstva pravdy.

Táto rozprava má viac otázok ako odpovedí. Snažím sa poukázať na to, akým spôsobom prijímame rozhodnutia, či jediné pravdy.

Čo je to ústava? Na čo je dobrá? Čím sa vlastne principiálne líši demokracia od akéhokoľvek iného režimu? Čo sa to tu deje?

Verím vede. Ktorej a kedy? Bol Pasteur, Einstein, Gallileo hoaxeri?

Akú inú tému by som si mal zvoliť, keď nie celoplošné „dobrovoľné“ testovanie?😉 Ako ste si už ale u mňa mali možnosť všimnúť, zas to bude niečo z iného uhla pohľadu. Možno to bude pre tých, čo ma sledujú, taký malý testík, či počúvajú moje rozpravy pozorne a či rozumejú podstate Slobody a jej pojmom. Teória Slobody je v podstate jednoduchá, ako však upozorňujem, nie je ťažké ju pochopiť, je ťažké ju do života aplikovať. Často totiž skĺzneme.

Budem hovoriť o úžasnej možnosti na chvíľu vidieť realitu systému štátu, ktorá sa v týchto časoch odhalila, bez všetkých tých rétorických balastov. Ako obyčajne, budem hovoriť aj o aplikácii Subjektívnej teórie hodnôt a ako nás jej neprijatie priviedlo až do súčasného stavu. A aké nebezpečné je ju ignorovať. Ako veľmi je dôležité najprv niečo priznať (prijať), aby sme to dokázali zmeniť.

Pozriem sa na to, ako by riešil problémy s epidémiou Slobodný trh, ako by to vyzeralo bez autority, ktorá núti pod hrozbou agresívneho násilia ľudí robiť aj to, čo robiť nechcú, a ako by takúto zložitú situáciou riešil trh, teda ľudia na trhu. Zopár slov utrúsených aj na tému "povinné testovanie".

Budem hovoriť o utópiách a dystopiách. O ich stvárnení v rôznych dielach literárnych, filmových. A dotknem sa aj súčasných opatrení v súvislosti s vírusom...

Môže trh zlyhať, ak dovolí ľuďom plniť si vlastné preferencie? A ak si na trhu ľudia plnia svoje vlastné preferencie, kto zhodnotí, že trh zlyhal? A na základe akého hodnotového rebríčka? Prečo štátne regulácie nie sú riešením...

Pokračovanie 24. rozpravy o armáde a duševnom vlastníctve. Je možné upísať sa dobrovoľne do otroctva?

Vie Slobodný trh ponúknuť služby obrany voči vonkajšiemu nepriateľovi?

Duševné vlastníctvo.

Je Slobodný trh cynický? Alebo sa iba bojíme pozrieť do zrkadla?

Má niekto právo na to, vyžadovať od iného človeka, aby sa neagresívne správal tak, aby sa ním necítil ohrozený? Máme právo na bezpečné prostredie? Poznáme veľa konzistentných argumentov, ale ktorý je ten "naj"?

Čo to je droga? Ako sú kategorizované? Ako vlastne vzniká taký zoznam zakázaných látok? Je to aj niečím podložené, alebo si to len politici cucajú z prsta? Je prípadná dekriminalizácia, či dokonca legalizácia drog cestou do pekla? Regulácia a zákaz distribúcie drog - Qui Bono.

Legislatíva okolo zbraní. Je naozaj vhodné, aby bola ich držba obmedzovaná? Naozaj jediným dôvodom zabíjania sa ľudí medzi sebou je to, že majú zbrane? Chráni nás zákon o obmedzení držby zbraní, alebo z nás robí bezbranné obete lúpežníkov, ktorí sa ozbroja bez ohľadu na to, či im to zákon dovolí?

"Štát nás chce presvedčiť, že nemáme na to, aby sme si sami platili lekárov, sestričky či nemocnice, ale že zároveň máme na to, aby sme si sami platili lekárov, sestričky, nemocnice a ešte aj úradníkov na ministerstve zdravotníctva." Ako to? Dnes sa tomu budem venovať.

V dnešnej rozprave budem hovoriť o tom, ako by Slobodný trh riešil rôzne druhy služieb, ktoré dnes poskytuje štát, alebo služby, ktoré štát dotuje z daní občanov. Napr. polícia, záchranné zložky, hasiči, ale aj divadlá, športové stánky či školy.

Sebestačnosť - čo to je a čo si pod tým kto predstavuje? Nie je nik, čo by objektívne povedal, či pokrok za použitia výmeny, alebo pokojná sebestačnosť a súlad s prírodou. Táto rozprava nebude súdiť. Iba informovať, čo to znamená byť sebestačný. Do všetkých dôsledkov.

Kto bude na Slobodnom trhu súdiť spory? Nebudú súkromní sudcovia úplatní? Ako súvisí súdnictvo s poisťovníctvom? Na tieto otázky sa dnes pokúsim odpovedať.

Ako by riešil Slobodný trh dopravu a dopravnú infraštruktúru, keby nebol štát. Zamyslenie sa nad zákazom interrupcie a povinným očkovaním. Nikto nemá právo nútiť ženu byť živým inkubátorom.

Poznáte to. Sused má maštaľ a Vám to smrdí. Kúsok od miesta, kde bývate, je čistička odpadových vôd, alebo máte kúsok od domu malé letisko, kde sa párkrát ročne organizujú nočné lety vrtuľníkov... Dnes si povieme niečo o externalitách, teda o neagresívnych aktivitách niekoho iného, kde priame dôsledky nesiete aj vy. Ako to rieši trh bez zákonov? Poviem niečo aj o tom, ako môžete chrániť prírodu pred zásahom niekoho iného.

Dnes budem hovoriť o tom, ako by riešili ľudia na Slobodnom trhu PZP. Poviem niečo o sociálnej poisťovni a o časových preferenciách. Keďže mi zostalo trocha času, pozrel som sa aj na dôsledky zavretých obchodov počas sviatkov, dôvody a nejaké ekonomické prepočty. A aké nezamýšľané dôsledky to môže mať.

V nasledujúcich rozpravách budem predstavovať fungovanie určitých inštitúcii či služieb v prostredí Slobodného trhu, teda "Ako by čo riešil Slobodný trh, keby nebol štát." Dnes si povieme niečo o kontrolách v obchodoch či reštauráciách. Ako by riešil Slobodný trh úlohy, ktoré dnes rieši Štátna obchodná inšpekcia, ako by to vyzeralo, ako by sa s tým vedel Trh vysporiadať.

Predstavíme si ŠTÁT. Kto to je? Čo to je? Na čo tu je? Demokracia a čo ju odlišuje od ostatných systémov. Priama a nepriama demokracia. Spoločenská dohoda ako implicitná zmluva. Dane - spôsob ich použitia je irelevantný voči tomu, ako sa získavajú. Školstvo - ako štátna indoktrinácia a prečo si ho štát nechce pustiť spod svojej kurately.

Na záver: Špekulant s lístkami

Začíname druhý blok rozpráv Ako by čo riešil slobodný trh. Pred týmto blokom si znova pripomenieme, čo to ST je a aké má výhody.

Čo to je BE, ako sa prejavuje a jej úloha/neúloha v modernom svete. A zopár pojmov z teórie Slobodného trhu.

Čo sú to trhové regulácie. Statický trh - vysvetlenie. Ako vznikajú bohatí na rôznych trhoch (na neregulovanom, regulovanom jednou reguláciou, alebo súčasnom). Prečo sú regulácie neubezpečené, a prečo je Zákonník práce rovnako nevýhodný pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca.

Na záver: Čo ak niekto zakričí v preplnenom kine "horí!"

Peniaze v rukách štátu. Monopolizácia meny ako najväčší podvod v dejinách. Inflácia. Krátky exkurz do dejín "peňazí" od opustenia Zlatého štandardu. Greshamove pravidlo "zabezpečilo", že peniaze v rukách štátu strácali na hodnote. Ak svoju prácu vymeníte za "peniaze" - súčasné poukážky - prestávate byť majiteľom svojej práce. Spomeniem aj film La Casa de Papel (Papírový dům).

Pohľad trochu inak na Špekulanta.

Peniaze umožňujú posúvanie si energie aj bez potreby tovaru, ktorý je ponúkaný pre barter. Krátka história bankovníctva, výber druhu peňazí a dôsledky. Substitúty - čo sú to a aká bola ich úloha a prečo k nim banky pristúpili. Fiduciárne prostriedky. Čo sú to pôžičky a čo sú to úroky.

Pohľad na Vydierača trochu inak...

Začíname s trilógiou o peniazoch. Čo sú, ako vznikli a prečo vznikli...

Priama, nepriama a autistická výmena. Barter, spoločnosť peňažná a nepeňažná.  Čo je to hodnota a čo je to zisk. Peniaze ako prostriedok výmeny. Čo sú a čo nie sú peniaze. Aké sú funkcie (ozajstných) peňazí.

Pohľad trocha inak na Prostitútku.

Prečo potrebujeme vlastniť. Tragédia obecnej pastviny. Čo to je konštrukt súkromného vlastníctva, ako vzniká a ako obstojí v konkurencii iných myšlienkových konštruktov. 

Prostitútka.

Subjektívna teória hodnoty... Je to pre mňa najúžasnejšia teória, nielen pre jej hĺbku ale aj preto, že svojim spôsobom je jedinečná...

1. je jej ľahké porozumieť - slová sú v podstate zrozumiteľné

2. je ju ľahké pochopiť, chápeme, že niekto dá za nejaký obraz 100€ a niekto iný je ochotný dať 1000€ a chápeme, že je to jeho vec.

3. ale ani za svet ju nedokážeme principiálne aplikovať a rešpektovať.

Hodnoty a hodnotový systém. Porovnanie Marxovej pracovnej teórii hodnôt a Subjektívnej teórie hodnôt. Čo je to ZISK a prečo je vnímaný tak negatívne? Negatívne a pozitívne právo. Časové preferencie.

Čo je to "dobrovoľnosť"? Čin vs. nečin. Ekonómia, ekonomika. Sledovanie vlastného záujmu, egoizmus, altruizmus. Kto na kom na trhu zarobí?

Ľudské jednanie a čo ho motivuje, čo je to zisk a logika prečo sa roztvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými a ešte voľačo naviac.

Vítam Vás pri prvej časti rozpráv o slobodnom trhu. Ako definujem slobodu. Čo to je? Jej pravidlá. Čo je to trh? Princíp neagresie, princíp vlastníctva.