Nový online kurz my.flou - Návrat k telu
Pozrieť kurz

Vianočný dar

Nepatríme sem. Trvá to už skoro dve tisíc rokov a stále nás to drží ako kliešť. Platíme vysokú daň za pobyt v pohraničnom pásme. Sme v nárazníkovej zóne a to zanecháva následky. Je úplne jedno, či to niektorým, a možno väčšine, pripadá normálne.

MY NEPATRÍME DO ZÁPADNEJ KULTÚRY!

Počiatky západnej kultúry sa podľa vlákna jej vývoja dajú vystopovať k egyptskému usporiadaniu ríše. Táto ríša bola založená na nadradenosti úzkej elity, ktorá ovládala väčšiu časť populácie okolo seba.  Táto elita verila tomu, že jej pôvod ju predurčuje k tomu, aby vládli všetkému ostatnému na Zemi. Bytosti patriace do tejto elity mali dôvod na to udržiavať svoju výnimočnosť, dbať o čistotu rasy a hlavne, dokázať ju rozlišovať od ostatného menej vzácneho. Necítili sa na Zemi doma. Preto očakávali záchrancov, ktorí ich vyzdvihnú a vezmú do zasľúbenej krajiny. Keď sa tak nedialo, po niekoľkých generáciách sa rozhodli hľadať takú zasľúbenú časť tu na tejto planéte. Nepoznali ju. Nedokázali sa začleniť do jej prirodzeného prúdu života. Zdala sa im nebezpečná a nehostinná pre ich vlastný život. Preto svoje pôsobenie založili na expanzii a koristníctve. Pre svoj strach sa nedokázali zmieriť s okolím a preto zvolili stratégiu víťazstva. Odsúdili sa tak na stálu snahu rozširovať sa, bojovať so všetkým, čo sa im nepodriadi a tak ich história obsahuje večný kolobeh vzostupov a pádov.

Egypt sa rozpadol, aby sa vzkriesil v mohutnej gréckej obrode a tá zanikla v tieni Ríma. Ten sa rozdelil na Franskú a Byzantskú ríšu, aby sa ich rozpad mocenského vplyvu znovu vzkriesil v „tretej ríši“ a tá sa cez krvavý krach transformovala do súčasnej ríše s názvom Európska únia.

Stále dokola ten istý odkaz. Nadradená elita chce ovládnuť svet. Všetky národy, ktoré dokážu žiť v súlade s matkou Zemou sú pre elitu primitívne a tým bezcenné, odsúdené na zotročenie alebo zánik.

Rozdrapovačnosť západnej línie tohto úbohého a nebezpečného postoja kedysi zastavila masa z východu. Primitívne kmene, ktoré sa hrdo búrili proti expanzii pokrokového moru. Šarvátky prerástli do častých lokálnych požiarov, ktoré vzplanuli občas na väčších územiach. Boje sa napokon zastavili a vznikla prirodzená hranica medzi dvoma svetmi. Tou hranicou sa stala rieka, dnes známa pod menom Dunaj. Dunaj svojim tokom rozsekol kontinent na dva tábory. Nikdy sa však nejednalo o pokojné územie, kde sa navzájom dve strany rešpektujú. Dunaj sa stal ako prvý v histórii niečím, čo sa v modernej dobe raz nazvalo „Železná opona“. Na ktorej strane je zlo a na ktorej dobro? Radi by sme možno našli jednoduchú odpoveď, ktorá stroho ukáže prstom jedným smerom, no svet je farebný a aj tých strán je na svete vždy viac ako dve.

Na západnej strane boli na vrchole spoločenstva nie vždy choromyseľní uzurpátori a na východnej strane sa ku kormidlu dostal nie vždy ušľachtilý ochranca národov. K zbraniam sa pridali intrigy, kupčenie a manipulovanie myšlienok a nakoniec sa dve vyhrotené kultúry predsa len spojili do jednej hnusnej brečky chamtivosti, pýchy a panickej úzkosti.

Cesta „západnej kultúry“ skončila v mŕtvej bačorine plnej bahna a páchnucej zahnívajúcej mokrej hmoty.

V tejto situácii sa nedá urobiť iné, iba sa vrátiť späť na križovatku, kde sme odbočili a vydať sa iným, tentoraz tým správnym, smerom. Aj východná kultúra má za sebou „skazenú časť cesty“ a trvá už tak dlho, že si nikto nedokáže spomenúť na „dobré časy“. Možno také dobré časy ani nikdy neboli, len pokus také niečo pripraviť. Možno sa žiadne skutočné príbehy spravodlivých ľudí nestihli odohrať inde, iba v hlavách tých, čo ich plánovali. Isté však je, že Východná kultúra tieto plány mala a môže sa k nim vrátiť aj v súčasnosti. Sú dostupné a dajú sa nasledovať. Niekto niekedy povedal, že pokiaľ chceš dosiahnuť niečo nové, musíš sa najprv vzdať toho, čo nechceš. Preto je oprávnený dôvod na domnienku, že problém nie je v tom, že nevieme ako na to. Naozajstný problém tkvie v tom, že sa rozhodujúca masa ľudí jednoducho nechce vzdať toho, čo má teraz a tu. Bahno síce smrdí a skracuje život, spôsobuje utrpenie v chorobách, no je v ňom T A K   T E P L Ú Č K O. Komu by sa z neho chcelo von?

Východná kultúra bola založená na rovnocennosti všetkých cítiacich bytostí. Rovnocennosť však neznamená rovnaké postavenia, rovnaké vlastnosti, rovnaký výzor, rovnaké úlohy ani rovnaké ciele. V spoločnosti sa ľudia prirodzene rodili s vlohami, ktoré ich predurčovali na isté postavenia v spoločnosti.

Jestvovali tu VZORY, ktoré mali schopnosť uzrieť široké súvislosti a videli ďaleko do dôsledkov v budúcnosti a dokázali odhaliť dávno zabudnuté počiatky všetkých udalostí. Žili v ústraní a málo sa zúčastňovali spoločenského diania. Sústredili sa na čistou vlastnej duše, aby si svoju jasnozrivosť zachovali. Pokladali to za dôležitejšie ako fyzicky prežiť. Preto boli úplne odkázaní na podporu ostatných.

SPÁVCOVIA mali odvahu a k tomu rýdzi rozum, ktoré ich predurčovali na to, aby vytvárali pravidlá pre celé spoločenstvo. Nasledovali oddane zámery vybraných vzorov, no dbali na to, aby tempo aj spôsob postupu rešpektoval schopnosti a stav toho najslabšieho člena rodiny. Dohliadali na to, aby každý článok spoločenstva do seba harmonicky zapadal a riadenie činností im bralo čas, ktorý im nahrádzali iní svojou prácou.

PRIEKOPNÍCI hľadali stále nové a nové možnosti, overovali vedomosti, skúšali to inak, vždy ľahšie a znesiteľnejšie. Prinášali inovácie v zabehnutých postupoch alebo nachádzali postupy rýdzo nové. Oni priamo zodpovedali za vývoj, pokrok spoločnosti. Boli zárukou schopnosti prispôsobovať sa zmeneným podmienkam. Videli kus dopredu a vždy boli pripravení na každú zmenu. Často sa obklopovali ľuďmi, ktorí nasávali od nich všetky nové poznatky, za čo sa im odmeňovali zdieľaním plodov svojej práce.

UŽÍVATELIA boli najzručnejší a najschopnejší zo všetkých. Takého človeka ste mohli vyhodiť uprostred lesa nahého a o pol roka ste ho našli vysmiateho v útulnom domove v peknom odeve a so zásobami na zimu. So všetkým si vedeli poradiť, boli to hlavní nasávači vedomostí od priekopníkov. Ich životaschopnosť bola príčinou prežitia celej komunity a preto ich bývala vždy väčšina. Nevedeli však reagovať na zmeny, či nové nároky a pokiaľ sa ocitli sami, nedokázali sa úspešne presadzovať. Postupom času splynuli s prostredím alebo sa stali korisťou úspešnejšieho živočíšneho druhu.

Prežitie národa priamo záviselo od kvality spolupráce medzi týmito základnými skupinami. Jedna bez druhej bola odsúdená na zánik a chybná spolupráca spôsobovala celospoločenský kolaps.

Kvalitná spolupráca bola závislá na úcte medzi jednotlivcami a slobodnom prejave, ktorý otváral dvere novinkám, nečakaným objavom, umožňujúcim prežiť aj náročné zmeny okolností.

Správne riadenie spoločnosti bolo odvodené od plného sebavedomia jej členov, ktorí si dokázali nájsť svoje pravé miesto a naplno využiť jedinečné osobnostné vlohy pre osoh všetkých. Každý si bol vedomý vlastného postavenia a plne rešpektoval postavenie druhého.

Preto VZOR vedel, že pokiaľ nezíska dôveru SPRÁVCU vo svoje vízie a dlhodobé zámery, zostane na to sám a nik ho nebude nasledovať. SPRÁVCA zasa vedel, že PRIEKOPNÍCI musia plnohodnotne porozumieť jeho pravidlám, lebo inak mu ich odmietnu poslúchať a strhnú so sebou všetkých užívateľov. PRIEKOPNÍCI veľmi dobre vedeli, že keď užívatelia nejavia záujem o ich nápady, sú také nápady naničhodné a treba sa venovať iným. UŽÍVATELIA sa tešili z vlastnej tvorby, ktorá vytvárala bezpečný priestor nielen pre ich najbližšiu rodinu, ale pre celé osadenstvo. Pozorne sledovali PRIEKOPNÍKOV, ktorí ich vzdelávali a zvyšovali ich kultúrnu svojbytnosť a schopnosti prežitia. PRIEKOPNÍCI verili svojim SPRÁVCOM, že majú silné racionálne myslenie, ktoré uzemňuje ich vzletnosť a zabraňuje padať do rojčivých jalových výlevov. Verili ich logike, ktorá PRIEKOPNÍKOV udržuje v spojení so zmysluplnosťou ich inovácií pre široké spoločenstvo. SPRÁVCOVIA veľmi dobre vedeli, že bez VZOROV by dovideli najviac tak na koniec svojho nosa a to je veľmi málo na to, aby vedeli odovzdať dielo budúcim generáciám. Nelámali si hlavu nad tým, čo bude o desať rokov, pretože to strážili práve VZORY. VZORY sa preto mohli plne odovzdať spájaniu s bohmi, rozjímaniu a ochrane ideí, ktoré spájali národ do jednotného funkčného organizmu.

Nikto nepotreboval nikoho nasilu presviedčať, nebolo treba poukazovať na vyššiu hodnotu toho alebo tamtoho. Organizmus bol zdravý a prirodzene žil.

Iba jediná okolnosť dokázala zmeniť prirodzenú slobodnú komunikáciu na príkaznú schému, kde sa netolerovala odlišnosť názorov. Tá okolnosť bola ohrozenie života spoločenstva. Keď bola takáto komunita napadnutá vonkajším nepriateľom, okamžite sa vyvolil VOJVODCA, ktorý dostal neobmedzenú moc brať si zdroje a zadávať jednotlivcom úlohy, ktoré sa nedali odmietnuť. Všetka snaha vojvodcu bola sústredená na ochranu spoločenstva alebo zničenie útočníka, pokiaľ si to ochrana vyžadovala. Po zažehnaní hrozby sa vracal VOJVODCA do svojej pôvodnej pozície a jeho moc sa skončila.

Prišla doba, kedy konfliktov v okolí bolo snáď tak veľa, že si ľudia začali pomaly zvykať na príkazy VOJVODCU. Možno tá doba priniesla príliš silné pokušenie VOJVODCOVI užívať si takú nesmiernu moc bez prerušenia. Dôsledkom je, že dnes si už ani nepamätáme na spoločnosť, ktorú sme si vyššie opísali. Zvykli sme si vyberať si na správu vecí verejných len VOJVODCOV, ktorí nás majú chrániť, starať sa o nás, opatrovať nás aj za cenu obmedzenia slobody.

Pamätáme si vôbec, čo je to sloboda? Vieme si vôbec predstaviť, ako by taký život vyzeral? Dokážeme vôbec pochopiť, koľko zodpovednosti si sloboda vyžaduje a sme na ňu pripravení?

Odpovede znejú na každú položenú otázku rovnako. ÁNO, DOKÁŽEME. Nie však všetci, ale práve preto je každé spoločenstvo ľudí od boha členené na skupiny, ktoré sme si v tomto článku pripomenuli.

V každom národe sa rodia VZORY, ktoré si pamätajú to, čo nikto iný a vidia tak ďaleko dopredu, ako to ostatní nedokážu. Čakajú len na to, kedy im uveríme.

V každom národe sú SPRÁVCOVIA, ktorí majú zrozumiteľné postupy, ako riadiť a spravovať veci verejné s úctou a súcitom ku každému jednotlivému členovi. Čakajú len na to, kedy ich začneme počúvať.

V každom národe sa rodia PRIEKOPNÍCI, ktorí nadobúdajú nové a nové znalosti, hľadajú nové cesty, overujú a experimentujú s nepoznaným, učia sa rozpoznať budúci smer a pripraviť sa naň. Čakajú len na to, kedy ich podporíme.

Každý národ má svojich UŽÍVATEĽOV, ktorí svojou zručnosťou a schopnosťami sa tak ľahúčko dokážu postarať sami o seba, že majú nazvyš aj silu pre ostatných. Čakajú len nato, kedy to ostatní dokážeme spravodlivo oceniť.

Odložme zbrane a uverme, že ľudia na zemi nemajú nepriateľa, pokiaľ neútočia sami proti sebe. Prestaňme bojovať, aby sme už nemuseli stále odovzdávať svoju slobodu i zodpovednosť do rúk bojachtivej elite.

Obzrime sa vôkol seba, usmejme sa, podajme si ruku a rieknime:

„Pozdravujem ťa, brat môj, buď pozdravená sestra moja. V čom ťa môžem podporiť? Čo nového sa od teba naučím? Poraď, ako napraviť svet tak, aby sme ho odovzdali našim deťom v lepšom stave, ako sme ho prevzali.“

Toto je VIANOČNÝ dar pre mňa a chcem ho dostávať od tohto roka až do konca mojich dní. Čím viac nás bude takýto dar žiadať, tým skôr si ho spoločne stvoríme.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac na témy: 

Prihláste sa na odber noviniek

Súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Tento web využíva súbory cookies. Prehliadaním webu súhlasíte s ich používaním.
© 2021 Univerzita Vedomého Života, n.o.