Cnosť je pre mnohých možno neznámy pojem. Možno ho vo svojom slovníku viacerí používajú zriedkavo či vôbec. Možno i preto, že v podstate je to jedno z mnohých slov, ktorého pôvodný význam sa stratil kdesi v truhlici. V truhlici, na ktorú sadá prach. Môže sa zdať, že je stará a nepotrebná. Tak sa s jej obsahom veľmi nezapodievame, či ho užívame ledabolo. No pozor! Táto truhlica stojaca v kúte povaly je truhlica pokladov. Ak by sme sa poriadne poobzerali, všimli by sme si, že je nad ňou lampa. Tú stačí len rozsvietiť a osvetliť tak jej pravý obsah.

Ako uvádzam, ja si dnes posvietim na cnosti. Čo to vlastne znamená?

Krátko rozoberiem toto slovo z pohľadu Čaroslovia. Tu môžeme jasne badať, že v slove CNOSŤ/ČNOSŤ nachádzame slovo cennosť = cena. Ďalej vibráciu slova SEN, ktorý dostáva cez časť slova –NOSŤ stálu podobu. Čiže mojím snom dávam správnu cenu a dávam ich do skutoČNOSTi. V slove ČNOSŤ nachádzame slovo ČIN a NOSŤ. Keďže cnosť = čnosť, vyššie uvedené platí aj tu.

Už tu pri krátkom rozbore slova je jasne vidieť, že to má istý postup. Nadobudnúť cnosť je teda práca.

Oj, neľakajme sa!  Odhoďme predsudky, ktoré nám vytvárajú v spojení s prácou predstavy tvrdej driny. Áno, chce to disciplínu a pravidelnosť. No tá sa môže spájať s radosťou a so šťastím, koľko sa nám len ráči a páči. Takto to jednoducho vnímam. Každá CNOSŤ je zruČNOSŤ. Pravdivosť, radosť, zodpovednosť, celistvosť, múdrosť... Každá cnosť si teda vyžaduje cvik. Je potrebné ju užívať a vnímať, ako sa zručne stáva cnosťou.  Vedzme, že to takto ozaj funguje. Ak sa nad tým skutočne zamyslíme, uvedené cnosti nás mnohých len povrchne obchádzajú. Isto ich používame vo svojom slovníku, no ich pravý význam nám neraz uniká. Používame ich automaticky, bez hlbšej úvahy, nad tým, čo v podstate znamenajú.  Príp. ich užívame v pokrivenom význame. Je to podobná situácia ako pri spodobovaní spoluhlások. Tak možno o roky zistíme, že slovo vyslovujeme a píšeme už 20 rokof inak. Príp. sme boli ovplyvnení vysvetlením unaveného systému, ktorý má v popredí ešte aj dnes tabuľkové poučenia. Tak sa do nás vrývajú tieto unavené predstavy o živote. Prijímame definície a návody, ktoré sú mimo náš záber. Pokiaľ sa teda my nezahĺbime do poznania, môžeme žiť roky v klamstve.

Chvála možnosti naberať zručnosti  a získať znova cnosti. Máme na výber a je len na nás, či skrze zručnosť danú cnosť zušľachtíme. Dáme jej tak hodnotu – cenu. Spoznáme ju a tak spoznáme i seba. Zistíme tak, aká cnosť má pre nás cenu a akú má pre nás cenu. Čo pre nás znamená, ako, a či vôbec ju chápeme. Takto ukotvujeme v podstate i svoju hodnotu. Zároveň, ak sa rozhodneme istú cnosť nadobudnúť, či sa v nej stať majstrom, do života si tak prirodzene pozývame učiteľov a priateľov. Čiže k nám prichádzajú ľudia i situácie, ktoré nám pomáhajú v dosiahnutí zručnosti. Deje sa teda aj to, že občas príde výzva, ktorá sa môže javiť ako poriadny oriešok. No vedzme, že  na to vždy máme. Veď predsa my sme si ju zvolili a pritiahli do života.

Je to skoro ako výber koláča v cukrárni. Vyberáme si podľa svojich chutí a možností. Ak je to správny výber, koláč zjeme s chuťou a s radosťou. Tiež je však v poriadku, ak zistíme, že koláč nie je celkom podľa nášho gusta. Zjeme teda len časť, možno len prvé sústo. To je tiež správny výber. Mali sme tak možnosť zistiť, že zdanie môže zavádzať . Môžeme si vybrať ďalší koláč. Snáď je už jasné, že túto voľbu si ozaj premyslíme a precítime. Inak by to bol riadne drahý výber pre našu peňaženku i pre náš žalúdok.

Týmto podobenstvom zároveň objasňujem, že sa netreba obávať, že od dnes do konca života budeme musieť pracovať na zušľachťovaní cností 24 hodín 7 dní v týždni. Budeme tak musieť prijať x zručností a privolať si tak citové mozole. Paradoxne to tak v podstate je, i preto sme na tomto svete. Učíme sa zdokonaľujeme svoju Dušu. Stávame sa postupne dokonalými, aby sme jedného dňa ozaj dokonali. Skonali v zmierení a nemuseli klopať na vrch truhly zvnútra s tým, že ešte sme na čosi zabudli. Zabudli povedať tomu, či onej, že ho ľúbime, či zanechať po sebe dávku poznania, alebo kúpiť zeleninu do polievky. To je však na inú hlbokú úvahu.

Môžeme si vybrať len jednu zručnosť a popri jej nadobúdaní sa na nás isto nalepí aj čo to „od vedľa“. Či sa pre túto púť rozhodneme, či chceme využiť svoj potenciál, je na našom rozhodnutí. Ako som už písala, ak to vnímame s hravosťou, je to radosť žiť. Je predsa prirodzené, že ako rastieme prijímame s úctou a s vďakou príslušné výzvy života. Tak je to aj s cnosťami.  Vyberieme si tú, ktorá s nami súznie. Ako  predmet na univerzite, či voľno-časový krúžok. Nuž a prostredníctvom toho sa isto učíme aj iné. Takže, ak sa rozhodneme, že budeme chodiť to tanečného krúžku, získame pohybové zručnosti, ktoré vieme využiť aj mimo tanečný parket. Tiež tam získame aj iné zručnosti, ktoré sú potrebné pre uchopenie tej hlavnej pohybovej či tej vedľajšej, ktorá nás tam dovedie. Je to takto aj pri cnosti. Ak zušľachťujem pr. Pravdivosť, naberám popri tom zručnosť v rétorike či v poznaní svojich pocitov. Ak to takto pojmeme, cesta sa nám stane cieľom. Nuž a možno počas tej cesty zistíme, že máme v danej chvíli všetko, čo potrebujeme. Naučíme sa tak s ľahkosťou prepustiť aj to, čo nás ženie vpred. Budeme tak môcť prijímať, to čo je práve v súlade s naším nastavením a vnímať, že to vieme jasne rozpoznať.

Prajem nám teda priatelia i učitelia minimálne kroky navyše a správne chute pri výbere koláča.