Definícia pojmu Súčasný štát (ďalej iba SŠ-podobnosť s SS je čisto náhodná):

Pod súčasným štátom (SŠ) rozumiem dnešné usporiadanie tejto hierarchickej mŕtvoly. Teda nejakých ujkov a tetky, ktoré sa dostali na vrchol hierarchie prostredníctvom niečoho takého ako sú demokratické voľby, ktorí dostali mandát na štyri roky, pričom nakoniec majú právo vykonávať aj také veci, ktoré nemali v programe, ergo na ne mandát nedostali. (Vtipné, že?) Rozhodovanie je centralizované, pričom na plnenie výnosov a zákonov si v SŠ platíme iné tetky a ujkov, ktorí držia zbrane a môžu platcov daní donútiť robiť to, čo by inak platcom ani ani nenapadlo.

Teda vždy keď budem písať o SŠ, budem myslieť toto.

Najväčšou chybou, ktorú podľa mňa robia všetci odporcovia súčasných vládnych obmedzení v súvislosti s ochorením Covid-19, je oháňanie sa zákonom

Resp. odvolávanie sa na ústavu, zákony, či štátne definície a charakteristiky dokumentov rôznych právnych váh. Napríklad, že vyhláška má nižšiu právnu silu ako zákon, alebo, že vládne uznesenie sa týka iba orgánov štátnej správy, alebo, že vyhláška na základe jedného zákona nemôže byť v rozpore s iným zákonom, alebo, že ústava nám niečo zaručuje... A tak podobne.

Za chybu to pokladám preto, lebo je to žiadosť, aby „krivdy“, ktoré pácha SŠ odstránil samotný SŠ.

Takisto ako akékoľvek protesty proti akýmkoľvek nariadeniam, či zákonom boli realizované pred parlamentom SŠ, pretože nakoniec práve ten parlament je ten, kto tie obmedzujúce zákony prijal. Protest pred parlamentom je uznanie jeho legitimity. A to je chyba.

Je to, akoby vás každý deň pred školou mlátil nejaký pohúk a vy by ste ho žiadali, aby sám sebe zabránil, aby vás mlátil.

Predstavou bežného občana je to, že SŠ je tu na to aby nás chránil a pomáhal nám, zjednodušoval procesy a zabezpečoval poriadok.

Skutočnou úlohou SŠ je opak tohto očakávania. A to: okrádať ľudí, ktorí na jeho území žijú, komplikovať im interakcie a v tom najhoršom prípade ich bez milosti zabíjať.

SŠ ľudí okráda cez dane. Aj vo svojej knihe 16€ som na úvodnej stránke napísal, že štát môže dane, ktoré vyberie použiť iba dvoma spôsobmi. Tak, ako by ich použili aj daňoví poplatníci, potom je ale štát iba zbytočný a drahý prostredník, alebo tak, ako by ich daňoví poplatníci nepoužili, ale potom je štát iba zločinec, ktorý obmedzuje ľudí plniť si vlastné preferencie.

Teda buď 67% prostriedkov, ktoré vám štát násilím odoberie použije tak, ako by ste ich použili aj vy, ale to môžete spraviť aj sami, alebo vám ich zoberie a dá niekomu, komu by ste ich nikdy nedali. Toto je okrádanie.

Komplikácia interakcií je úplne zrejmá. Na akékoľvek podnikanie potrebujete štátny „štempeľ“, musíte splniť desiatky všelijakých noriem, z ktorých niektoré sú zmysluplné a niektoré nie, a niektoré sú úplne stupídne. Neplnenie tých zmysluplných by vám ale aj tak na trhu dlho nevydržalo, čoskoro by ste krachli. Zákon nemusí zakazovať používanie starých vajec pri varení žemľovky, stačí, aby ste sa raz najedli v reštike X, dobre sa dosrali a už tam viac jesť nepôjdete.

Ak nemáte pečiatku, stohy papierov a nepodávate daňové priznanie, štát vám násilím zabrániť plniť potreby iných ľudí.

A to napriek tomu, že ľudia tie potreby stále majú. Teda štát poškodzuje obe strany výmeny. Vás tým, že vám servis zakáže poskytovať a spotrebiteľa tým, že mu tento servis odoprie. Toto je komplikácia.

A čo obrana? Nuž, napriek tomu, že Slovensko ako štát nikdy vo vojne nebol, stále máme nejaký pocit, že nás SŠ nejako chráni voči vonkajšiemu nepriateľovi. Pravda je však taká, že pri ohrození sa buď SŠ vzdá, teda dane sme platili zbytočne, alebo ak sa rozhodne SŠ brániť, tak do prvých línií nepôjdu predstavitelia SŠ, ale občania, ktorí celý život platili do nejakej štátnej truhlice, aby ich niekto obránil. Ach tá naivita. Napriek tomu, že ste štátu platili poistku na obranu v skutočnom konflikte, naženú do vojny práve vás, strčia vám do ruky zbraň a pošlú vás zabíjať iných ľudí. A nielen to.  Ak sa rozhodnete, že sa radšej brániť nebudete, potom vás zabijú vaši vlastní, ktorým ste celý život na obranu platili. Úžasné, nie?

A čo takto obrana voči vnútornému nepriateľovi, ktorú má zabezpečovať polícia?

No, tí predovšetkým trestné činy dokumentujú. Potom možno aj páchateľa chytia ale „mlieko už bolo rozliate“. Veľkou časťou práce polície je aj „brániť“ vás proti nepriateľovi, ktorí vám nič nerobí a ktorí o vás ani nevie. Volá sa to „bezobetné činy“, činy, ktoré nemajú obeť. Napríklad výroba a distribúcia drog. (Prečo sú drogy zakázané je iná téma)

Toto všetko je však iba malá časť práce polície. Najväčším dielom ich práce je chrániť predstaviteľov SŠ a zároveň chrániť samotný SŠ pred ľuďmi - platcami daní, ktorí by snáď chceli žiť život podľa svojich predstáv.

Aby toto polícia mohla robiť bez nejakého väčšieho ohrozenia prijal SŠ zákon o zákaze voľnej držby zbraní, ktoré podsúva občanom ako snahu o minimalizovanie rizika konania trestnej činnosti so zbraňou. Najvtipnejšie na tejto veci je očakávanie ľudí, že zločinec, ktorý chce páchať trestnú činnosť so zbraňou si povie: „Jééj, zákon mi zakazuje držať zbraň, no tak ja ju teda držať nebudem.“ (Hm, prečo si to nepovedal Breivik?)

Nie, hlavný dôvod tohto zákona je, aby SŠ pri vynucovaní nejakých pravidiel prostredníctvom ozbrojených zložiek minimalizoval riziko obrany občanov, ktorí by si chceli svoju slobodu chrániť.

Najtragickejším omylom ľudí, ktorí ešte veria v SŠ je tzv. Deľba moci.

Hovorí sa a niekde sa aj píše, že štátna moc je delená do troch oblastí, ktoré sú navzájom nezávislé.

 Súdna moc, Zákonodarná moc a Výkonná moc. Toto delenie moci zabezpečuje existenciu právneho štátu. Teda „malo by“.

Ani na sekundu nepochybujem, že ľudí, ktorí toto definovali, viedli dobré úmysly a dúfali, že zabezpečia spravodlivosť a právo obyvateľom daného územia.

Fór je v tom, že 2/3+1 človek v parlamente môžu rozpustiť ústavný súd, menovať premiéra kráľom, zmeniť štát na kráľovstvo, dať jednému človeku absolutistické právo, ktorého zároveň menujú vrchným a jediným sudcom. A to všetko v súlade s demokratickými princípmi na základe demokratických volieb (posledných). Zaplatiť (v prípade Slovenska 101) ľudí dať im doživotnú rentu a majetok niekde na Bali je tou najlacnejšou vecou, ak by ste chceli mať vlastné kráľovstvo legálnou cestou. Alebo potom, čo by to odsúhlasili, ich všetkých pozabíjať. Vyjde to lacnejšie. Nemusíte im platiť doživotnú rentu.

Čo zostáva občanom, obyvateľom dotknutého územia?

Vzbúriť sa. No, a tu je ďalší fór: Ústava garantuje možnosť vzbúriť sa, ak by niekto odstraňoval demokratický poriadok. No povedzte. Potrebujete na obranu vašej slobody povolenie ústavy?

Ak už príde k ozbrojenému konfliktu je ústava iba zdrap papiera, ktorú vôbec, ale že vôbec nepotrebujete. Jednoducho sa bránite. (Alebo potreboval William Wallace ústavu?)

A na to, aby bola obrana komplikovanejšia je zákon o zákaze voľnej držby zbraní.

Už docvakáva?

Možno sa spýtate:

No dobre, ale  čo namiesto SŠ?

Navzájom dobrovoľne interagujúci jedinci vo viacerých paralelných spoločnostiach. Alebo inak: Slobodný trh.