Pohľad na špirálu zboku sme si už nakreslili a ľudí pomiatol natoľko, že vytvorili pyramídu hierarchie. Ľudia, ktorý tento omyl rozpoznali, sa rozhodli pozrieť na prúdenie živy z iného uhla pohľadu. Keď sa na špirálu pozrieme zvrchu, uvidíme toto:
Takýto obrazec sa nám podobá na kruh a v kruhu sa cítime oveľa rovnocennejšie. V kruhu nevidno, kto koho vedie, nie je tam nadradený a tým pádom ani podradený. Na prvý pohľad sme narazili na riešenie.
Tá je dnes oveľa obľúbenejšia a dokonca ju niektoré skupiny pokladajú za pokrokovú, ktorá pomôže vybudovať spravodlivú spoločnosť. Kruh však tiež nie je riešenie. Snahy o vybudovanie spoločenstiev založených na akýchsi poradných kruhoch sa zvrhávajú do idealistického zovšeobecňovania, kde nie je zodpovednosť adresná. V našej krajine sme zažili komunistickú diktatúru a tá nám ukázala, aké je škodlivé schovávať sa za verejný záujem, či rozhodnutia Ústredného výboru. Kto dnes by vedel objektívne ukázať prstom na konkrétneho jedinca, čo povraždil ľudí v päťdesiatych rokoch diktatúry proletariátu? Ani priamo v tej dobe to nikto nedokázal určiť.
Ilúzia o tom, že spoločnosť sa spravuje akýmisi „radami starších“ alebo „kruhovými poradami“ je možno ešte škodlivejšia ako pyramída práve kvôli tej ilúzii (v súčasnosti je to zdanie toho, že štát je riadený parlamentom). Vyvolaním pocitu, že o správe vecí verejných rozhoduje nejaká širšia „rada zodpovedných“ je veľmi efektívnym nástrojom na zahmlievanie, či dokonca rozptýlenie adresnej zodpovednosti. Poskytuje to úkryt skutočne vplyvným ľuďom, ktorí si vlastne môžu robiť, čo chcú. Pokiaľ veci fungujú uspokojivo, či dokonca úspešne, aj tak žnú pochvalu osobnosti, čo dokážu najviac vytŕčať. Naopak v prípade, keď systém krachuje, vedúce osobnosti krčia plecami a ukazujú prstom na spoločenskú zodpovednosť. Vrcholom trpkosti arogantného výsmechu je, keď sa v súčasnosti poukazuje na konkrétne pochybenia a zodpovední politici „smečujú“, že to voliči môžu za to, lebo si zvolili do parlamentu neschopných alebo dokonca zlodejov.
Nie, drahí priatelia, je to inak.
Spravovanie akejkoľvek spoločnosti sa delí na rôzne tématické okruhy. Z nich sa tvoria konkrétne projekty, ktoré preberajú do správy adresne pomenované osobnosti. Ony preberajú aj osobnú zodpovednosť so všetkými dôsledkami, ktoré z ich činnosti vyplývajú.
Nielen to. Na základe tohto obludného slovného spojenia sa vykonalo v histórii ľudstva už niekoľko viac, či menej úspešných pokusov o genocídu.
Napriek tomu, kruhové porady sú dôležité a majú svoju úlohu. Aj rada starších, či národná rada alebo ľudové zhromaždenie, správna rada a nech sa to už kadejako nazve, má svoje nezastupiteľné miesto v spravovaní každého spoločenského projektu, nech sa jedná o rodinu, podnikanie, korporáciu, či štát. Treba ich len správne používať.
„Správna rada“ (Porada v kruhu) môže slúžiť na dve hraničné situácie:
Po zasadnutí kruhu v prípade bodu 1. sa menujú vedúce osobnosti, ktorým sa uloží zodpovednosť za vybrané témy a v prípade bodu 2 sa po a) rozhodne o celospoločenskej reakcii na vonkajšie ohrozenie, menujú sa vedúce osobnosti za vybranú spätnú odpoveď alebo po b) sa rozhodne, kto spoločenstvo opúšťa a menujú sa osobnosti, ktoré vylúčených nahrádzajú.
Viac sa v kruhu riešiť nedá. Kruh má rovnakú vlastnosť ako pyramída v tom, že sa nikam nehýbe. Stojí a točí sa dokola. (Snažiť sa organizovať denný život kruhovými zasadnutiami končí ako úmorné dohadovanie, ktoré na koniec aj tak nedospeje k všeobecne uspokojivej dohode.)
Diktát väčšiny, pokiaľ sa vyžaduje násilím, je len obyčajná tyrania a nezáleží na jej prívlastku. Tyrania väčšiny je rovnako tyrania, ako tyrania diktátora.