(Článok bude krátky, aby som Vás neunudil.)

Nedávno som uverejnil reakciu pod nejaký status, kde som odporučil zrušiť zákonník práce. Niektorí mi ho lajkli, iní mi tam dali nahnevaný emotikon a jeden začal so mnou diskutovať. Všetka česť a priznám sa, že ja som diskusiu ukončil tým, že som prestal reagovať. Nebolo by to totiž na dva tri riadky.

Skúsim pár dôvodov prečo si myslím, že zákonník práce by sa mal zrušiť, pretože je nastavený PROTI zamestnancom a nie v ich prospech.

Zákonník práce 311/2001 Z.z.

Čl.1 „Fyzické osoby majú právo na prácu... Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení...“

Ako je toto právo zabezpečené ak nie som zamestnaný? Ak som teda nezamestnaný, na koho mám podať trestné oznámenie za obmedzovanie môjho práva?

 §48 (2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Toto je dôvod, prečo vznikali organizácie poskytujúce brigádnikov. To je dôvod, prečo nemohli byť hlavne v sezónnych odvetviach priame vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom a tak to trh vyriešil tým, že tam vložil ešte jeden subjekt. Potom je iba samozrejmé, že odmena pracovníkovi je nižšia, ako by bola keby bol vzťah priamy. V časopisoch sa objavujú články o otrokárskych praktikách pracovných agentúr. Lenže ten, čo priamo spôsobil túto situáciu je štát so svojim zákonom. Pracovné agentúry nie sú nič iné, iba reakcia trhu na zákon. Chcete zlikvidovať pracovné agentúry zo dňa na deň? Zrušte tento paragraf.

 §85 (5) Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Nie, ani keby ste mali v rodine ťažkú situáciu, ani keby ste potrebovali splatiť hypotéku ani keby ste si potrebovali našetriť na operáciu. Nie. Štát Vám neumožňuje dohodnúť sa so zamestnávateľom na dlhšej pracovnej dobe.

Nebojte, nepôjdem paragraf po paragrafe

pretože to, čo je na ňom najúžasnejšie a čo pokrýva vlastne väčšinu výčitiek, ktoré proti tomuto zákonníku mám je nerešpektovanie zásady, že neexistuje žiadny štátom nariadený benefit pre zamestnanca, ktorý neplatí zamestnanec sám, čím mu štát znemožňuje zarobiť viac a priamo znižuje jeho plat.

Sú to jednoduché počty, asi tak na úrovni žiaka štvrtého ročníka ZŠ.

Príklady:

Dovolenka. Zákonný nárok počtu dní dovolenky je (20) 25 dní. Počet pracovných dní v roku je približne 250. Ako ktorý rok. Znamená to, že ak zamestnávateľ potrebuje 10 zamestnancov a  fond peňazí určený na mzdy obsahuje 1000 jednotiek potom to činí 100 jednotiek na jedného. Znamená to, že pre splnenie zákona o dovolenkách potrebuje zamestnancov 11, pretože matematicky je vždy jeden na dovolenke, čím z rovnakého fondu na mzdy pripadá na jedného zamestnanca už iba 90 jednotiek, čo je 10% zníženie platu. Možnosť mať 25 dní dovolenky platí zamestnanec.

Pomôcky pre bezpečnosť pri práci. Tie isté počty. Ak je fond na mzdy 1000 jednotiek a zamestnávateľ musí poskytnúť ochranné pomôcky v úhrnnej výške 100 jednotiek, musí tieto prostriedky presunúť z miezd do kolónky BOZP a znamená to 10% zníženie platu.

Príspevok na dovolenku. A furt dokola. Ak musí zamestnávateľ rátať s tým, že mu niekto prinesie dovolenkový poukaz znamená to, že musí vytvárať rezervy, ktoré vytvorí z prostriedkov na mzdy. Teda za dovolenku jedného zamestnanca, platia jeho kolegovia.

Čo navrhujem?

Voľný trh práce. Ak si ľudia myslia, že je lepšie mať benefity a nižšie platy, potom budú prosperovať zamestnávatelia, ktorí to tak robia. Ak si ľudia budú myslieť, že je lepšie mať vyšší plat a na benefity kašlú, potom budú prosperovať zamestnávatelia, ktorí to budú tak robiť.

Najpravdepodobnejší scenár je však ten, že na trhu budú existovať stovky rôznych firiem, ktoré budú ponúkať stovky rôznych podmienok a vzhľadom k dobrovoľnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom budú ľudia v takých pracovných vzťahoch, ktoré im budú najviac vyhovovať.

A o čo ide ak nie o život v najlepších dostupných podmienkach?