Pojmy negatívne a pozitívne právo nie sú príliš známe ľuďom, ktorí sa nezaujímajú o teóriu Slobody tak, ako sú mne neznáme pojmy z prostredia rybárov, poľovníkov, alebo umelcov.

Keďže však píšem o Slobode a pokladám pre seba túto tému za dôležitú tak, ako pokladá tému umenia za dôležitú jeho fanúšik, tak skúsim napísať krátky článok, ktorý bude tieto pojmy vysvetľovať.

V súčasnom bežnom živote, kde všetci žijeme pod starostlivým štátom sa stretávame s našimi povinnosťami a právami a zatiaľ málokomu napadne, či sú všetky v súlade s proklamovanou slobodou. Nebudem sa teraz zaoberať zvrhlým argumentom, že „robím to, lebo mi tak prikazuje zákon“, iba sa pokúsim objasniť, že všetky práva v štáte by sa dali rozdeliť do dvoch sád. Negatívne a pozitívne právo. Niečo z toho je aj v ústave SR. (áno, v tej ústave, ktorá je posledných pár mesiacov iba zdrapom papiera).

Človek, podľa ústavy môže robiť čo chce, čo mu zákon priamo nezakazuje a nemusí konať nič, čo mu zákon priamo neukladá.

Problém je, že mu niečo ukladá, teda prikazuje,  alebo zakazuje čím môže narúšať jeho negatívne práva.

Tak teda:

Negatívne právo je právo každého človeka zariadiť si život podľa vlastných predstáv.

Pri tomto konaní nesmie narúšať priestor inej osoby, ani jej nijako ubližovať, ani nebrániť využívať tejto osobe jej majetok.

V zásade negatívne právo znamená, že jedinec má právo na každú službu, ktorú mu je niekto iný ochotný poskytnúť. Veľmi dôležitý prvok negatívneho práva, je práve existencia subjektu, ktorý je s nami do dobrovoľnej interakcie ochotný bez donucovania ísť.

Zároveň nesmie existovať nik, kto nám v tejto interakcii bude chcieť zabrániť.

Príklady: Mám právo sa vzdelávať, ak ma niekto vzdelávať chce. Mám právo žiť zdravo, zabezpečiť sa na dôchodok, mám právo sa k svojmu zdraviu správať nezodpovedne, dať sa ošetriť. Mám právo na nákup alebo predaj drog, pokiaľ sa nájde niekto, kto mi ich chce predať, alebo odo mňa nakúpiť.

A jeden extrémny, aby sme to dobre pochopili: Mám právo dať sa zjesť, pokiaľ sa nájde niekto, kto ma zjesť chce.

Pozitívne právo je právo človeka, využívať služby a prostriedky aj tých ľudí, ktorí nie sú ochotní mu túto službu, alebo prostriedky poskytnúť, no monopolné násilie ich k tomu donúti.

Príklady: Právo na vzdelanie, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na sociálnu podporu, právo na spravodlivý proces.

Pri každom tomto práve totiž musí existovať niekto, kto ho platí, alebo túto službu poskytuje a to napriek tomu, že ju platiť, alebo poskytovať (možno) nechce.

Zatiaľ každé negatívne právo, ktoré poznám som dokázal prepísať do pozitívneho a naopak. Ak prídete na nejaké pozitívne právo, ktoré sa do negatívneho nedá prepísať, dajte mi vedieť.

Príklad:

Právo na vzdelanie je pozitívnym, pretože pokiaľ toto právo mám, znamená to, že štát je povinný mi ho poskytnúť. Štát má však prostriedky iba tie, ktoré zoberie daňovým poplatníkom, čo ale znamená, že moje právo je zabezpečované platbami od ľudí, ktorí by mi toto platiť možno nechceli. No nik sa ich nepýta.

Právo sa vzdelávať je negatívnym právom, pretože mi nik nesmie brániť sa vzdelávať, pokiaľ sa nájde niekto, kto mi poskytne jeho vedomosti, knižnicu a čas. Alebo, ak si kúpim nejakú literatúru, nesmie byť nik, čo mi ju zakáže študovať.

Viac príkladov: pozitívne-právo na zdravotnú starostlivosť, negatívne-právo dať sa ošetriť, pozitívne-právo na sociálnu podporu, negatívne právo sporiť si, či investovať.

Negatívne právo agresívne násilie odmieta, pozitívne právo na agresívnom násilí stojí.

Ak pokladáte pozitívne právo za súčasť vašej morálky, automaticky pokladáte za súčasť vašej morálky agresívne násilie (prečítajte si tiež môj článok na tému spoločenskej morálky).

A keďže toto násilie považujete za súčasť vašej morálky, súhlasíte s ním a iba v kútiku duše naivne dúfate, že ho nikdy nikto nepoužije proti vám. Pretože ak sa to stane, nebudete mať možnosť protestovať, pretože konanie agresora bude v súlade s vašou morálkou.