Nový online kurz my.flou - Návrat k telu
Pozrieť kurz

Agresívne násilie

*-Ak budem písať nižšie o násilí, myslím tým agresívne, útočné násilie.

Keby som sám seba pozoroval, povedal by som, že trpím obsesiou. Obsesiou písať, hovoriť o agresívnom násilí, ako o jednej z najodpornejších a najzvrhlejších  ľudských vlastností.

Nemyslím si, že existuje niečo horšie a to preto, že každý čin, ktorý by ste morálne odsúdili, je s agresívnym násilím spojený. Vražda, lúpež, krádež, znásilnenie, únos, domáce násilie...

Áno, v súčasnej legislatíve je trestný aj nečin, alebo aj čin, ktorý nemá obeť, resp. nie je násilný.

Napr. Predaj, výroba a distribúcia zakázaných látok, neplatenie daní, neplatenie výživného...

V týchto prípadoch je agresor práve ten, kto tento zákon vynucuje.

Prečo mám takú potrebu o násilí písať?

Pretože je podstatou všetkého ľudského utrpenia, strádania, biedy, poníženia, neľudskosti, bolesti, zúfalstva...

Násilie je tu s nami odpradávna. Vďaka násiliu sme si mohli zabezpečiť potravu, dobyť územie, dostať partnera, prisvojiť si niekoho majetok.

Ľudstvo sa ale vyvíja a postupom času prijíma pravidlá pre život v spoločnosti. Základňou pre spoločenské pravidlá boli zásady náboženstiev.

Nepokradneš, nezosmilníš, nezabiješ, neprerečieš krivého svedectva atď...

Postupne sa do týchto pravidiel, vymedzených negatívnym právom dostávali aj pravidlá iné

Deň za dňom do spoločnosti metastázovali aj pravidlá, ktoré boli založené na pozitívnom práve, teda na práve niekoho na plody práce iného.

Predpokladám, že od tejto doby ľudia začali rozlišovať medzi „dobrým“ a „zlým“ agresívnym násilím. Niekedy v tejto dobe si niektorí ľudia povedali, že je rozdiel, či násilie pácha jednotlivec, alebo väčšina, niekde tu začína postupná akceptácia agresívneho násilia, ako základnej zložky fungovania modernej spoločnosti. Viac o pozitívnom a negatívnom práve sa dozviete v tomto článku.

Presne v tom čase začína doba, ktorú ja nechápem. Nerozumiem jej. Neviem, prečo by mal byť rozdiel medzi tým, či ženu zmláti manžel, alebo brat.

Neviem, prečo by mal byť rozdiel, či ženu znásilní jeden chlap, alebo desať.

Nechápem, prečo by mal byť rozdiel, či mi ulúpi plody mojej práce v tmavej uličke s namierenou zbraňou jeden, alebo desiati.

Nerozumiem, prečo by mal byť rozdiel medzi tým, či ma niekto zavrie do kobky a tým, či ma niekto zavrie do kobky, ale máva predo mnou papierom, ktorý volá zákon.

Agresívne násilie je totiž agresívnym násilím bez ohľadu na to, kto ho pácha. Darmo si napíšete na zdrap papiera, že táto lúpež, nie je lúpež. Pokiaľ používate násilie na to, aby ste od človeka dostali jeho prostriedky je úplne jedno, koľko takých papierov budete so sebou mať.

Prečo je táto relativizácia násilia tak nebezpečná?

To sa ma naozaj musíte pýtať?

Koľko príkladov z histórie chcete, aby ste pochopili, že je úplne jedno kto násilie pácha. Áno, štáty sú efektívnejšie ako jednotlivec, ale nie tak to myslím.

Povoľte ho, prikývnite, prijmite ho do svojich životov a čakajte, kedy príde nový Hitler, Stalin, Mao, Červení Khméri a potom držte hubu!, pretože nemáte právo protestovať, lebo ste násilie prijali.

Kto raz do svojho života prijme agresívne násilie s tým, že si ho nejako ospravedlní, nesmie zabúdať na jednu vec.

Násilie bolo vždy niekým ospravedlnené, nech bolo akékoľvek.

Vždy záležalo iba na tom, aký počet ľudí bol schopný znásilňovať iných. Ak si myslíte, že násilie používané pri výbere daní je správne, potom musíte akceptovať fakt, že si niekto myslí, že je správne, aby vás olúpil. Ak si myslíte, že je správne zavrieť niekoho za nečin, potom musíte akceptovať, že si niekto iný zmyslí vás uniesť.

Ak súhlasíte s tým, že je správne donútiť niekoho dať sa očkovať, niekomu môže pripadať správne zabiť vás, aby si zobral váš orgán. Veď je to ospravedlniteľné. Vedcovi, ktorý je kúsok pred objavom lieku na rakovinu zlyháva pečeň a vy máte takú, čo sa mu hodí, ale ste iba obyčajný predavač. Vedcov život je dôležitejší, jeho objavy môžu zachrániť milióny životov a čo vy, predavač, koho zachránite vy?

Šup, a je to ospravedlnené. Aké jednoduché, však?

A ak vám ešte aj po tomto príklade napadne argumentovať spoločenskou morálkou, potom si prečítajte článok o spoločenskej morálke.

Agresívne násilie je totiž vždy ospravedlniteľné, pokiaľ ho prijmete.

Jediný spôsob, ako sa s agresívnym násilím vysporiadať, je odmietnuť ho v jeho podstate.

Nie, štát nemá právo na dane, pretože ich dostáva cez hrozbu hrubého násilia. Nie nemáte právo ani na vzdelanie, ani na zdravotnú, či sociálnu podporu, ani na chodník, či cestu, ani na ochranu, či hasenie požiaru, pretože všetky tieto služby sú platené z prostriedkov, ktoré sú (v súčasnosti) brané ľuďom pod hrozbou agresívneho násilia.*

Využívaním týchto služieb sa stávame spolupáchateľmi zločinu, ktorí podľa zákona zločin nie je.
Ale mám pre Vás novinku: Zmeniť zákon je otázkou jednej hodiny.

Nakoniec mám pre Vás otázku. Nie, nemusíte mi na ňu odpovedať. Budem neskonale spokojný, ak mi len sľúbite, že sa ráno postavíte pred zrkadlo a odpoviete si na jednoduchú dilemu:

„Myslím si, že spokojná spoločnosť sa dá budovať na agresívnom násilí?“

*-Ako všetky tieto služby viete dostávať bez agresívneho násilia je témou mojich rozpráv tu, na Vedomom živote.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prihláste sa na odber noviniek

Súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Tento web využíva súbory cookies. Prehliadaním webu súhlasíte s ich používaním.
© 2021 Univerzita Vedomého Života, n.o.